Skryté poklady pri Ochridskom jazere

Ochridské jazero nie je len o rovnako pomenovanom meste Ochrid. Skrýva ďalšie nádherné zákutia o ktorých sa veľmi nepíše a dosť ťažko sa hľadajú. Ale dajú sa objaviť, keď už si na mieste.

Od Ochridu vedie smerom na juh cesta popri jazere až k hraniciam s Albánskom (31km). Keď sa vydáš po tejto ceste, máš možnosť objaviť ďalšie skvosty, ktoré schováva toto jazero.

Zátoka kostí (Bay of Bones)

Prvou našou zástavkou je táto zátoka. Na internete sme našli iba jednu fotku na Google maps a viac sme o tom neštudovali. Poznačili sme si miesto a vybrali sa sem. Ideme podľa navigácie a skončíme v kempe ktorý je v blízkosti tejto zátoky. Celý areál zátoky je oplotený a tak hľadáme popri plote bránu, kade vojsť. Nakoniec jeden nájdeme a s kľudom angličanov vkráčame dovnútra. Ešte netušíme, že sme sa na čierno a zadarmo dostali do múzea, ktoré je platené. To zistíme neskôr, keď sme išli vyjsť z areálu a nejaký dôchodca nám nadával po macedónsky, že kade vychádzame a máme si ísť kúpiť lístky na oficiálnu bránu. Jedna polovica napriek tomu prešla bránou pre auto a druhá skupina poslušne išla vyjsť oficiálnym vstupom. Ale kto ťa už skontroluje na výstupe či máš lístky 🙂

Zátoka, ktorú nenájdeš takmer v žiadnom bedekri, je pomenovaná po veľkom množstve zvieracích pozostatkov ktoré tu boli nájdene pri vykopávkach. Teraz je múzeum autentickou rekonštrukciou obydlia, ktoré bolo na tomto mieste asi 1200 rokov pred našim letopočtom. Dnes by dali ľudia za to ťažké peniaze, aby takto mohli bývať.

Tento model pravej dediny je postavený na drevených kolov nad bahnitými pobrežnými vodami. Na rovnakom mieste tu potápači našli dedinu o celkovej celkovej rozlohe 8500km². Zbytky starých pôvodných kolov trčiacich z piesočnatého dna sú stále vidieť pod vodou spolu s úlomkami keramiky. Miesto je pamiatkou chránené a do vôd sa môžu ponárať len potápači so špeciálnym povolením. Nejaké vykopávky sú umiestnené na brehu v maličkom múzeu.

Trpejca

Pokračujeme k ďalšej malebnej dedinke na brehu Orchidského jazera. Tá je postavená asi na najneprístupnejšom mieste. Na maličkom parkovisku sa hrá tetris s automobilmi a my s našim 9 miestnym prenajatým autom tu parkujeme doslova na milimetre.

Po nekonečných schodoch zostúpime ku kamienkovým plážam s priezračnou vodou plnej rýb. Pláž je veľmi úzka a lemovaná reštauráciami a ubytovaním. Nie je problém sa kdekoľvek rozložiť, ale nás je dosť, tak sa uvelebíme na konci pláže, kde je predsa trochu viac miesta.

Ochridské jazero má v júni ešte len približne 17°C, ale nám to vôbec nevadí. Voda je aspoň vynikajúco osviežujúca. V minulej časti sme spomenuli nejaké zaujímave fakty o tomto jazere. A máme ešte jeden. Vo vodách jazera žije bájný Ochridský pstruh. Nie sme rybári, takže viacej ti nepovieme. Ale jeho chuť je nezameniteľná. Niečo medzi pstruhom potočným a lososom atlantickým. Tento pstruh je vyobrazený aj na zadnej strane 2 denárovej mince. A práve tohto pstruha sme sa rozhodli ochutnať.

Konečne večer

Pôvodne sme chceli zájsť ešte ďalej na juh do St Naum až na hranicu s Albánskom, ale únava sa na nás už veľmi podpisuje. Však z piatka na sobotu sme vôbec nespali a poniektorí sme na nohách už 36 hodín. Otáčame to naspäť do Ochridu. Však aj zajtra je deň. Už len večera a hurá do postele. Zajtrajšok bude určite ešte lepší. Ďalšiu časť si nenechaj ujsť.