Ankara zvyčajne nie je na vrchole zoznamu miest, ktoré navštevujú turisti v Turecku, či už kvôli piesočnatým plážam alebo historickým pamiatkam rušného veľkomesta Istanbul. Relatívne neznáme hlavné mesto často slúži len ako tranzitný bod pre tých, ktorí cestujú do alebo z neďalekej oblasti Kapadokie s jej rozprávkovými komínmi. Pre mnohých preto môže byť prekvapením, že mesto bolo kedysi rušnou rímskou metropolou v Malej Ázii.
Overiteľná história osídlenia Ankary siaha až do čias Frýgskej ríše, ktorá vládla nad veľkou časťou západnej Anatólie pred perzským dobytím v 7. storočí pred n. l. V helenistickom období, ktoré nasledovalo po výpravách Alexandra proti Peržanom, prišli do tejto oblasti keltsky hovoriaci ľudia nazývaní Galatovia, ktorí tu čoskoro založili vlastnú politickú vládu. Až po začlenení území Galatského kráľovstva do rozširujúcej sa Rímskej ríše sa Ankara (vtedy známa ako Ancyra) postupne vyvinula do rušného provinčného centra rímskej vlády v Malej Ázii.
V centre mesta bol na počesť cisára Augusta slávnostne otvorený chrám, a práve vďaka nápisu na tomto chráme mohol flámsky veľvyslanec Svätej ríše rímskej pri Osmanoch v 16. storočí prepisovať celý autobiografický text Res Gestae Divi Augusti (Činy božského Augusta) a odviezť ho späť do Európy.
Ruiny chrámu dnes stoja uprostred jedného z najposvätnejších moslimských miest krajiny, venovaného vplyvnému anatólskemu sufijskému mystikovi a svätcovi z 15. storočia menom Hacı Bayram-ı Veli, ktorého hrobka a mešita priamo vedľa chrámu priťahujú tisíce veriacich moslimov.
