Sarajevo

Sarajevo leží v úzkom údolí rieky Miljacka, obklopené svahmi Dinárskych Álp. Je to mesto, v ktorom sa na malej ploche stretáva niekoľko historických období aj náboženských tradícií. Osmanské jadro Baščaršije s mešitami, hanmi a remeselníckymi uličkami plynulo prechádza do rakúsko-uhorskej zástavby s reprezentatívnymi fasádami, mostmi a verejnými budovami. Práve táto blízkosť rôznych kultúrnych vplyvov patrí k najvýraznejším črtám Sarajeva.

Mesto sa rozvíjalo najmä počas osmanského obdobia, keď sa z neho stalo významné správne a obchodné centrum. Dodnes sa z tohto obdobia zachovali miesta ako Baščaršija, mešita Gazi Husrev-bega, Morića Han či stará hodinová veža. Po roku 1878 priniesla rakúsko-uhorská správa inú architektúru, infraštruktúru a urbanizmus. Výsledkom je mesto, kde sa orientálne bazárové uličky menia po niekoľkých stovkách metrov na stredoeurópske bulváre.

Sarajevo sa do svetových dejín zapísalo aj 28. júna 1914 atentátom na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este. Udalosť sa stala jedným zo spúšťačov politickej krízy, ktorá viedla k prvej svetovej vojne. O sedemdesiat rokov neskôr mesto hostilo zimné olympijské hry 1984. Ich stopy sú dodnes viditeľné na okolitých horách, najmä na Trebevići a Igmane.

Najťažšou kapitolou novodobých dejín bolo obliehanie Sarajeva počas vojny v Bosne a Hercegovine v rokoch 1992 až 1996. Mesto bolo takmer štyri roky ostreľované a odrezané od bežného zásobovania. V uliciach zostali po dopadoch mínometných granátov takzvané sarajevské ruže, červenou živicou vyplnené stopy v asfalte. Obliehanie pripomínajú aj Múzeum vojnového detstva, Tunel nádeje či viaceré menšie expozície venované každodennému životu civilistov.

Dnešné Sarajevo nie je len mestom vojnových pamiatok. Žije zmesou kaviarní, trhov, malých reštaurácií, tradičných ćevabdžiníc a ulíc, ktoré sa po zotmení zapĺňajú miestnymi aj návštevníkmi. Z centra je pritom za krátky čas možné dostať sa lanovkou na Trebević, odkiaľ sa otvára pohľad na celé údolie mesta a na opustenú olympijskú bobovú dráhu.

Práve kontrasty robia Sarajevo zaujímavým. Mešity, pravoslávne a katolícke kostoly aj synagóga stoja v pešej vzdialenosti od seba. V jednej ulici sa mieša osmanská architektúra s rakúsko-uhorskou, socialistickou aj súčasnou zástavbou. Sarajevo preto nepôsobí ako mesto jedného obdobia, ale ako miesto, kde sa dejiny vrstvili bez toho, aby sa predchádzajúce vrstvy úplne stratili.