Josip Broz Tito má v kultúrnej pamäti krajín bývalej Juhoslávie dodnes osobitné miesto. Jeho odkaz sa hodnotí veľmi rozdielne: časť ľudí pripomína autoritársky charakter režimu a politické represie, iní spájajú Titovu éru so stabilitou, prosperitou a obdobím pred násilným rozpadom Juhoslávie a následnou vojnou v Bosne. V Sarajeve sa táto nostalgia prelína aj s každodennými rituálmi, medzi ktoré patrí posedávanie pri káve alebo pive.
V Cafe Tito na hostí z fotografií, plagátov, novinových článkov, časopisov a množstva ďalších predmetov hľadí samotný Tito. Interiér kaviarne je ladený do výraznej komunistickej červenej, zatiaľ čo vonkajšiu terasu obklopuje sarajevská zeleň spolu so zelenou vojenskou technikou. V tesnom susedstve detského ihriska stoja odstavený tank, vojenské nákladné auto a ďalšie vyradené zbrane a vybavenie.
Kaviareň vznikla začiatkom 21. storočia ako pocta obdobiu, keď Tito stál na čele Juhoslávie. Jej majitelia viac než dvadsať rokov zhromažďovali materiály súvisiace s jeho vzostupom, obdobím najväčšieho vplyvu aj záverom jeho života, a to z rôznych tlačených aj obrazových zdrojov. Interiér tak ponúka fragmentovaný pohľad na človeka, ktorý svojím politickým významom prerástol bežný rámec svojej doby a pre časť obyvateľov Bosny dodnes predstavuje symbol niekdajšej stability a mieru.
Pred kaviarňou si možno všimnúť červenú stopu v povrchu chodníka. Ide o jednu zo „sarajevských ruží“ – miest, kde po zásahoch mínometných granátov počas obliehania Sarajeva zostali charakteristické jazvy, neskôr zvýraznené červenou živicou ako pripomienka civilných obetí. Obliehanie mesta trvalo od roku 1992 do roku 1996 a kaviareň stojí neďaleko oblasti známej ako Sniper Alley, kde boli civilisti vystavení ostreľovačom. Táto stopa spája spomienku na násilie 90. rokov s nostalgiou po Titovej ére a pripomína, že v Sarajeve vedľa seba zostávajú viaceré vrstvy dejín, ktorých následky sú v spoločnosti poznačenej vojnou stále prítomné.
