Dňa 28. júna 1914 sa Sarajevo ocitlo v centre svetovej politiky. Osemnásťročný študent Gavrilo Princip zavraždil arcivojvodu Františka Ferdinanda, následníka rakúsko-uhorského trónu.
Tento čin spustil reťaz udalostí globálneho významu. Európske impériá smerovali ku konfliktu už celé desaťročia a zrážka sa zrazu zdala nevyhnutná. O mesiac neskôr bol svet vo vojne. V ten osudný júnový deň Princip nekonal sám. Bol súčasťou skupiny mladých mužov všetkých troch bosnianskych národností. V to ráno čakalo v Sarajeve na arcivojvodu najmenej päť atentátnikov. Prví traja pri svojich pokusoch zlyhali. Princip uspel iba náhodou.
Prví dvaja atentátnici sledovali, ako okolo prechádza arcivojvodova kolóna, no napriek bombám a pištoliam v rukách nekonali. Napokon tretí atentátnik hodil bombu, tá sa však odrazila od strechy auta na ulicu, kde vybuchla a zranila ľudí v dave. Atentátnik sa pokúsil prehltnúť kyanid a skočiť do rieky, tabletku však vzápätí vyvrátil a keďže voda mala hĺbku len približne desať centimetrov, bez väčších ťažkostí ho zadržali živého.
Princip, ktorý bol v sprisahaní skôr vedľajšou postavou, po správe, že atentát zlyhal, odišiel po sendvič. Až keď náhodou uvidel, ako okolo neho prechádza kolóna, narýchlo vytiahol pištoľ a zastrelil arcivojvodu aj vojvodkyňu Žofiu. Posledné slová Františka Ferdinanda zneli: „Žofia, Žofia! Nezomieraj! Ži pre naše deti!“ a potom opakovane hovoril: „To nič. To nič. To nič.“ Obaja zomreli sediac vzpriamene v aute skôr, než im mohla byť poskytnutá lekárska pomoc.
Gavrilo Princip zomrel v rakúskom väzení počas čakania na ukončenie svojho procesu. Vnímanie Gavrila Principa sa výrazne líšilo. V mnohých častiach sveta bol opisovaný ako pobláznený mladík ovplyvnený nacionalizmom a naivným anarchizmom a označovaný za teroristu. V Kráľovstve Juhoslávia a neskôr v socialistickej Juhoslávii bol naopak vnímaný ako hrdina.
Budova na rohu ulice s výhľadom na Latinský most, pri ktorej Princip stál, keď vystrelil smrteľné výstrely, bola premenená na múzeum venované jeho osobe. Presné miesto, na ktorom stál, označili reliéfnymi stopami a na rohu ulice osadili pamätnú tabuľu. V roku 1941 počas druhej svetovej vojny pamätnú tabuľu po prvý raz odstránila okupačná nacistická armáda.
Počas vojny v 90. rokoch sa verejné aj oficiálne vnímanie atentátu na Františka Ferdinanda zmenilo. V časti bosniackej verejnosti sa udalosti začali interpretovať ako srbské sprisahanie vnucované obyvateľom Sarajeva a Princip bol vnímaný ako terorista. Múzeum zatvorili, reliéfne stopy odstránili a pamätnú tabuľu rozbili.
V rokoch po bosnianskej vojne sa miestny pohľad na dejiny opäť zmenil. Múzeum bolo obnovené, tentoraz ako múzeum rakúsko-uhorskej správy Sarajeva, a na rohu ulice pribudla nová pamätná tabuľa.
