Arménska katedrála Svätého kríža

Arménska katedrála Svätého kríža, ktorá stojí osamotená na malom ostrove Aght’amar v tureckom jazere Van, je jediným pozostatkom ostrovného útočiska bývalého panovníka, ale toto bývalé náboženské centrum je pod paľbou kritiky za jeho premenu na svetské múzeum.

Arménska katedrála Svätého kríža, pôvodne postavená začiatkom 10. storočia, bola súčasťou veľkého náboženského komplexu, ktorý dopĺňal sídlo vtedajšieho kráľa Gagika I. Artsruniho, ktoré sa kedysi nachádzalo na ostrove. Kostol bol postavený v strohom architektonickom štýle, vďaka ktorému stavba z diaľky pôsobí dosť nezaujímavo, ale zblízka je kostol takmer celý pokrytý ozdobnými basreliéfovými rezbami. Hoci sa tu nachádza niekoľko dekoratívnych výtvorov, väčšina rezieb v skutočnosti ilustruje príbehy z Biblie, ako napríklad Dávid a Goliáš. Niektorí vedci tvrdia, že výjavy zobrazujú skôr priamo turecké výjavy, ale väčšina sa zhoduje, že ide najmä o biblický vplyv.

Po skončení vlády kráľa Artsruniho sa kostol stal sídlom arménskeho katolikosa z Aghtamaru (obdoba miestneho patriarchu) až do konca 19. storočia. Počas genocídy Arménov v roku 1915 bol kostol vyrabovaný a kláštorné budovy zničené. V roku 1951 bol kostol takmer zbúraný, ale kurdskému spisovateľovi sa podarilo zachrániť miesto, ktoré sa stalo obeťou dlhoročného vandalizmu a násilia.

Kostol bol nakoniec obnovený v roku 2005, keďže však teraz patrí pod jurisdikciu tureckej vlády, bol znovu otvorený ako múzeum, a nie ako miesto bohoslužieb. Táto sekularizácia sa nepáčila mnohým Arménom, ktorí mali pocit, že sa stráca kus ich náboženskej minulosti. Napriek protestom a rozhorčeniu však bolo múzeum aj tak otvorené.

Návštevníci sa teraz môžu ku kostolu dopraviť trajektom a prezrieť si tento vynikajúci kus náboženskej histórie regiónu; len náboženstvo nechajte za dverami.