Bosorky v Bratislave

Jedna z najkrajších bratislavských sôch má trochu zastrčené miesto. Mnohí ju už možno niekde na obrázkoch a pripomína skôr súsošie k rozprávke o troch zhavranelích bratoch. Pravda je ale inde.

Kde sa socha Bosorky nachádza?

Ak už vyjdeš niekedy na Hrad, prejdi sa po okolí, popri hradnom múre z vonkajšej strany. Medzi hradným múrom a Pravoslávnym chrámom svätého Mikuláša nájdeš na malom kamennom nádvorí sochu Bosorky. Je známa aj pod názvom Dievča s havranmi. Najlepšie urobíš, ak pôjdeš z Mikulášskej ulice úzkym strmým schodiskom. Veľmi málo Bratislavčanov pozná tento úsek a okolie.

História bosoriek v Bratislave

V roku 1484 vydal pápež Inocent VIII. bulu proti čarodejniciam (Summis desiderantes affectibus) na naliehanie inkvizítorov Heinricha Institorisa a Jakoba Sprengera z Nemecka. O dva roky vydávajú spolu neslávne známu knihu Kladivo na čarodejnice – pravidlá a návod, ako hľadať ľudí posadnutých diablom, ako ich mučiť a donútiť k priznaniu..

Len v Bratislave, v knihe priznaní slobodného kráľovského mesta Bratislavy, sa eviduje až štyristo rozsudkov upálením. V prevažnej väčšine išlo o nevinné ženy, ktoré obvinili žiarlivé susedky. V tom čase krása, múdrosť a výnimočnosť bola veľmi nebezpečná kombinácia.

Obvinené ženy boli šikovné kuchárky, ktoré boli aj dobrými liečiteľkami, lebo poznali liečivé bylinky. A práve žiarlivosť “škaredých” susediek mohli za to, že padlo na ne obvinenie z čarodejníctva. A šanca na očistenie mena a vlastnú záchranu bola veľmi malá.

Prvou nespravodlivo odsúdenou a upálenou ženu počas stredoveku v Bratislave bola Agáta Tóthová Borlobaschinová z Podunajských Biskupíc. 24. mája 1602 bola upálená na hranici postavenej pred dnešnou Michalskou bránou. Až o neuveriteľných 134 rokov neskôr bola upálená v Žiline posledná bosorka (údajne posledná bosorka v strednej Európe). Jej meno sa nezachovalo, ale mala povesť krásavice z Bytče. Upaľovanie čarodejníc rázne zakázala v roku 1759 až Mária Terézia.

Napríklad v roku 1630 utopili vo Váhu 45-ročnú matku ôsmich detí, lebo sa vraj vedela premeniť na žabu a ako žaba uriekla manželku správcu Likavského hradu. V roku 1642 mučili inkvizítori 80-ročnú starenku, Doru Struhárovú z Ihráča, že vraj čarovala s konskou lebkou, husacími vajciami a niekoľkými skalami. Nakoniec ju kat popravil a bola upálená na hranici spolu s konskou lebkou. Za tento akt, musela rodina zaplatiť viac ako 9 zlatých (na tú dobu veľký majetok).

Pamiatka na Bosorky

V roku 2002, teda presne 400 rokov po upálení prvej bosorky, bola usadený bronzový pamätný reliéf neďaleko Michalskej brány. Nebol to nejaký pamätník, dielo malo varovať proti náboženskému fanatizmu a netolerancii. O dvanásť rokov neskôr, v roku 2014, reliéf bez stopy zmizol. Pôvodné dielo sa nenašlo, ale v roku 2019 osadilo novú pamätnú tabuľu občianske združenie SLARS (Slovenská spoločnosť pre kultúrne dedičstvo).

Popraviskom bosoriek bolo práve miesto, kde teraz je osadená pamätná tabuľa. V tých časoch bolo miesto za hradbami mesta na miernom kopčeku. Takéto priestranstvá sa využívali tiež najmä na trhoviská. Aj preto tu neskôr vznikol trh s dreveným uhlím, nazývané aj ako Uhoľný trh. Upaľovanie bosoriek, popravy či pranierovanie boli obľúbenou “ľudovou” zábavou. A keďže na uhoľnom trhu bol čulý ruch, tak aj popravy presunuli z Hlavného námestia na Uhoľný trh.

Bosorka prežíva

V Bratislave sa predsa nachádza ešte jedna pamiatka na bosorky. Rozstrapatenú, vyvinutú dievčinu s peknými dlhými nohami, obklopenú kŕdľom havranov vytvoril sochár Tibor Bartfay (je aj autorom známej Fontány mieru na Hodžovom námestí). Sochára fascinovali príbehy o bratislavských bosorkách a chcel, aby mesto nejakú bosorku malo. Tibor Bartfay sochu daroval mestu a tá bola na hradný kopec umiestnená v 80. rokoch minulého storočia.