Bratislavský lakeť

Mierka lakeť, bola asi najpoužívanejšia a jeho existencia bola doložená už v Egypte, Mezopotámii, Perzskej ríši, Egypte, ale i v ďalších krajinách. Kým sa neuzákonila oficiálne jednotka miery (meter), každé kráľovstvo si definovalo svoju mierku. Preto sa stalo zvykom, že na námestiach býval kov o dĺžke lakťa zamurovaný do budovy pre prípadne spory.

Každé mesto malo takýto kov zamurovaný do významnej budovy v blízkosti vstupu do mesta, alebo v blízkosti trhov. Inak to nie je ani v Bratislave, a možno do dnešného dňa si si túto drobnosť možno ani nevšimol.

Pri bráne Starej radnice sú k dispozícii hneď tri mierky. Na pravej strane vstupu je kovový pás rozdelený na šesť dielov. Jedná sa o vzor “siahy”, ktorej dĺžka je 189,6 cm (identická so stredovekou viedenskou siahou), Z toho ti vychádza, že jeden dielik dlhý 31,6 cm predstavuje jednu stopu.

Na ľavej strane vstupu je o niečo menšia tyč. Tyč dlhá 78 cm predstavuje jeden lakeť. Tá je dlhá 78 cm (to aký obor musel byť, že mal taký dlhý lakeť?) a ryhy znázorňujú polovicu a štvrtiny. Tak ako siaha, tak aj lakeť je rovnako dlhý ako viedenský.

Tú tretiu mierku už nenájdeš. Bola to pravdepodobne mierka prešporskej stopy, ale po tej sa zachovala len upevňovacia skoba.

Okrem týchto zapustených kontrolných mierok, sa nachádza na ľavej časti aj model noža. Údajne to bolo znakom toho, že bol povolený predaj surového mäsa (predával sa inde – na terajšom Primaciálnom námestí).

Okrem týchto mierok, sa v Bratislave používali aj iné miery, ktoré vždy pri konaní trhu boli k dispozícii pre kontrolu alebo riešenie sporov. V zbierke Múzea mesta Bratislavy môžeš objaviť hrnce, misky či nádoby, podľa ktorých sa meralo zrno, múka či strukoviny. Na mestskej váhe v radnici sa vážilo zas mäso, drevo, obilie či seno.

Po mestách v Európe môžeš nájsť rôzne takéto mierky na významných budovách. Napr. Stará Radnica v Regensburg, Stará radnica v Rudolstädt, Historická radnica v Münster, či Novomestská radnica v Prahe.