Campanópolis

Antonio Campana bol milionár špecializujúci sa na budovanie samoobslužných veľkoobchodov. Keď mu diagnostikovali nevyliečiteľnú rakovinu hrdla, rozhodol sa všetko predať a zvyšok života zasvätiť budovaniu svojho sna.

Pozemok, ktorý v roku 1976 kúpil pre svoj sen, sa nachádza na sútoku dvoch potokov a susedí s environmentálnou rezerváciou. Pastierske miesto sa však rýchlo pokazilo, keď štátny orgán vyvlastnil pozemok na účely využitia ako skládky. V čase, keď bol Campanov zdĺhavý právny boj o opätovné získanie pozemku do vlastníctva nakoniec úspešný, bol už niekoľko rokov zasypaný odpadom. Hoci pozemok už nebol vhodný na pasenie dobytka (čo bolo pôvodne súčasťou jeho plánu), Campana to neodradilo od jeho architektonických ambícií.

Po vyrovnaní pôdy a odvezení 2 miliónov kubických metrov odpadu sa v roku 1980 konečne začala výstavba toho, čo sa malo stať očarujúcou stredovekou dedinou Campanópolis. Je to úplná malá dedinka postavená v eklektickom štýle, ktorý si priam pýta prirovnanie k filmovým kulisám Tima Burtona. Budovy sú väčšinou postavené z predmetov získaných z demolácie iných budov a predaných ako odpad. Počas procesu výstavby Campana prešiel nespočetné množstvo aukcií, kde skupoval dvere, ploty, brány a stĺpy, ako aj dekoratívne prvky, napríklad starožitné holičské kreslo, starý výťah a sto písacích strojov. Jedna z dôležitých častí dediny je vyrobená z materiálov zozbieraných zo zrušených železničných tratí.

Všetky tieto práce navrhol a riadil človek, ktorý nemal žiadne vzdelanie v oblasti architektúry a plány vypracovával za pochodu, ako sa projekt vyvíjal. Okrem dediny, Campana vysadil aj viac ako 100 000 stromov a iných rastlín. Celkovo dedina zaberá približne 50 akrov (20 hektárov) z pozemku s rozlohou 495 akrov (200 hektárov); surrealistická scéna obsahuje fontány, mosty, umelé jazero s dokom, mestský kostol, holandský veterný mlyn, dláždené ulice, „Múzeum dreva“ a „Dom trosky“, ako aj nespočetné množstvo ďalších budov, veží, chodieb a tajných zákutí, ktoré možno preskúmať.

Keď mu v roku 1976 povedali, že mu zostáva len päť rokov života, Campana prežil ďalších 24 rokov, počas ktorých neúnavne pracoval na Campanópolis. Keď zomrel, ďalší postup sa zastavil; jeho synovia sa teraz starajú o toto miesto, ale ďalšie plány, ktoré si vysníval magnát v potravinárstve, ktorý sa stal plánovačom stredovekého mesta, zostávajú nedokončené.