V roku 1997 bol Jean-Claude Marchi iba priemerným výrobcom syrov, ktorého začala živiť vlastná posadnutosť. Našťastie pre všetkých nebola jeho posadnutosť smradľavým brie, ale naopak celá miniatúrna dedina, precízne postavená v nádherných detailoch z malých kamienkov Korziky.
Marchiho dvorček je viditeľný z cesty. Jeho dvor je teraz úplne pokrytý malými domčekmi, kostolmi a mostami, ktorá sám vytvoril za posledných 15 rokov, malej fiktívnej dediny komunity Carriolu (skutočná malá dedina zanikla v roku 1650). V roku 1997 položil základy svojej dediny vytvorením svojho úplne prvého domčeka. Bol to skromný prvý krok, ale ako pokračoval, jeho miniatúrny svet sa každým dňom zväčšoval.
Marchi pracoval tempom jedného malého domu za týždeň a jednej väčšej stavby za mesiac a postupoval bez plánu, až kým sa preplnená záhrada hemžila kamienkovým prostredím, ktoré vyzeralo ako letecký pohľad na malé korzické miesto. Okrem masívneho rozsahu sólo tvorcu, je miniatúrny svet skutočne pozoruhodný v detailoch.
V uliciach malého mesta rastú stromy, pasú sa kravy a dokonca sa túlajú aj mimo kamenných chát. Podľa nezávislého pohľadu to vyzerá, že mesto má všetko, čo by kedy mohlo mesto potrebovať, čo len vyvoláva otázku, či Marchi ešte vybuduje miniatúrny obchod so syrom.
