Frederikine kamene

V roku 1923 bolo v rámci Veľkej výmeny obyvateľstva vyhostených viac ako milión Grékov žijúcich v Turecku. Medzi nimi bolo aj viac ako 800 rodín utečencov z Attaleie a Alázie, ktoré sa usadili v aténskej štvrti Petralona. Vybrali si oblasť bývalého lomu Konstanellos a utečenci použili rôzne staré a vyhodené stavebné materiály, aby starý lom premenili na provizórnu osadu. Mnohí z utečencov si našli prácu v neďalekej továrni na plynové lampy a ich osada sa čoskoro stala známou ako Attaliotika alebo “Malá Attaleia”.

Počas gréckej občianskej vojny bola osada a neďaleká grécka námorná vojenská škola značne poškodená. Od tohto momentu žili utečenci v ešte horších podmienkach až do začiatku 50. rokov 20. storočia, keď si grécka kráľovná Frederika všimla situáciu a vytvorila “Kráľovský sociálny fond”. Tento fond bol založený na výstavbu 150 domov, ktoré mali nahradiť provizórnu osadu. Jej plánom bolo postaviť tieto domy z dômyselne opracovaných kameňov z ruín gréckej námornej vojenskej školy.

Úsilie kráľovnej Frederiky o získanie finančných prostriedkov bolo úspešné, kamenné domy boli rýchlo postavené, utečenci sa v nich udomácnili a oblasť sa stala známou ako “Frederikine kamene”. V priebehu desaťročí sa väčšina utečencov z oblasti odsťahovala, avšak niekoľko rodín z pôvodných osadníkov zostalo na mieste, rovnako ako mnohé z pôvodných kamenných domov.

Oblasť sa označuje aj ako “Ta Petrina”, čo v preklade znamená “budovy z kameňa”.