Niet poetickejšieho miesta na pripomenutie objavov českého kňaza z 19. storočia a otca genetiky Gregora Johanna Mendela než v lese tvoreného päťmetrovými bronzovými rastlinami hrachu. Táto inštalácia – ktorá ukrýva skutočné vzorky DNA významných českých osobností, vrátane Mendela – vizualizuje jeho tretí zákon dedičnosti o nezávislej kombinovateľnosti určitých variantov génov. Preto sa na soche objavuje deväť guľatých žltých hrachov, tri guľaté zelené, tri vráskavé žlté a jeden vráskavý zelený – presne podľa Mendelových výskumov, ktoré viedli k základným princípom genetiky.
Mendel študoval tri roky na Filozofickej fakulte Univerzity v Olomouci, neskôr teológiu. Štúdiá dokončil vo Viedni, no profesorské skúšky nezložil. Vďaka tomu mal čas venovať sa výskumu hybridizácie hrachu pomocou biostatistickej metódy v kláštore. Po smrti miestneho opáta v roku 1868 bol však zvolený za jeho nástupcu, čo mu výrazne obmedzilo čas na vedeckú prácu.
Jediným ocenením, ktorého sa Mendel počas života za svoje prírodovedné objavy dočkal, bolo zvolenie za podpredsedu miestnej prírodovedeckej spoločnosti v roku 1869. Až po jeho smrti preložil William Bateson Mendelove diela do angličtiny, čo – s tridsaťročným oneskorením – spôsobilo novú vedeckú revolúciu.
V roku 2021 boli pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia exhumované a preskúmané Mendelove kostrové pozostatky.
