Odkedy Jules Verne napísal svoj pôsobivý román „Cesta do stredu Zeme“, snaha objaviť najhlbšie miesto pod zemou podnecuje predstavivosť generácií objaviteľov, dobrodruhov a vedcov. Tí, ktorí hľadajú najhlbšiu známu jaskyňu na našej planéte, sa vždy vydávajú do gruzínskeho separatistického regiónu Abcházsko. Hlboko v horách masívu Arabika sa nachádzajú tieto rekordné jaskyne – štyri najhlbšie jaskyne na svete vrátane jaskyne Krubera (pre zaujímavosť známej aj ako jaskyňa Voronya), druhej najhlbšej na svete, až po neďalekú jaskyňu Veryovkina.
Masív Arabika na západnom Kaukaze predstavuje jeden z najväčších krasových masívov na Zemi, ale napriek obrovskému potenciálu, ktorý pre vedcov má, je táto oblasť vrátane jaskyne Krubera žalostne málo preskúmaná. Jedným z dôvodov je odľahlosť oblasti, ktorá je prístupná len najviac štyri mesiace v roku, ale hlavnou prekážkou pre vedcov boli a sú početné politické konflikty v Abcházsku, ktoré trvajú dodnes.
Jaskyňa Krubera bola vyhlásená za najhlbšiu jaskyňu sveta v roku 2001, keď ukrajinskí speleológovia dosiahli hĺbku 1 710 metrov, čím prekonali doterajšieho známeho rekordéra v rakúskych Alpách. V hĺbke 1 500 metrov podzemný vodopád s takmer ľadovou vodou zatopil vetvu jaskynného systému, zatiaľ čo hlavná vetva pokračuje do hĺbky 2 140 metrov, kde koncový sifón predstavuje koniec jaskyne. V roku 2018 si titul prevzala jaskyňa Veryovkina s hĺbkou 2 212 metrov.
Ukrajinskí speleológovia potrebovali na dosiahnutie sifónu na jej konci neuveriteľných 14 dní. Vo všetkých hĺbkach jaskyne sa našlo množstvo endemickej fauny vrátane pavúkov, škorpiónov, chrobákov, ako aj stygofauny, napríklad kreviet a obojživelníkov.
