Na prvý pohľad vyzerajú všetky tieto zariadenia dosť desivo a pripomínajú skôr nástroje z mučiarne. Ale presne tak vyzerali prvé cvičebné stroje pred viac ako sto rokmi. Prvý dojem sa však rozplynul, keď pacienti prístroje vyskúšali a zažili pozitívny účinok, ktorý spôsobili.
Zanderova metóda
Priamo uprostred parku v Yessentuki (kúpeľné mesto na severnom Kaukaze, 1500 km od Moskvy), medzi minerálnymi bazénmi a vodnými galériami, sa nachádza stáročný pavilón „Mechanoterapie“ – niečo, čo by sme dnes nazvali fitnes klubom alebo posilňovňou. Tento objekt bol otvorený v roku 1902. Už vtedy bolo mesto veľmi obľúbeným miestom pre tých, ktorí si chceli upevniť zdravie s využitím jeho bohatých prírodných zdrojov. Navyše čerstvý kaukazský vzduch a fantastická krajina priťahovali ľudí túžiacich po uvoľnenej atmosfére a inšpirácii (svoju dovolenku v tomto regióne radi trávili aj slávni hudobníci, herci a umelci). Miestne úrady sa preto rozhodli vytvoriť pre turistov jedinečnú atrakciu: miesto, kde sa dá praktizovať niečo, čo sa nazýva „mechanoterapia“.
Tento pojem zaviedol švédsky lekár Gustav Zander na definíciu metódy liečby určitých chorôb pomocou masáže a cvičenia s pomocou špeciálnych tréningových prístrojov. V roku 1865 otvoril v Štokholme prvý inštitút mechanoterapie na svete. Prístroje, ktoré používal, umožňovali pacientom cvičiť samostatne, bez pomoci asistenta.
Zanderova metóda sa stala veľmi populárnou v celej Európe i mimo nej. V Rusku vzniklo prvé medicínske zariadenie aplikujúce mechanoterapiu koncom 19. storočia v Petrohrade.
Po otvorení pavilónu v Yessentuki sa Zanderove laboratórium stalo senzáciou. Nachádzali sa v ňom šatne, sprchy, lekárske a masážne kabinety, ako aj miestnosti na trávenie voľného času. Jeho obrovská tréningová hala obsahovala až 60 prístrojov: niektoré z nich boli určené na aktívne svalové cvičenia, iné fungovali na osobitných motoroch a slúžili na masáže. Okrem iného tu boli prototypy moderných bicyklov na cvičenie a stroje, ktoré simulovali jazdu na koni alebo ťave (obe boli vybavené sedlami pre mužov a ženy). Ľudia trpiaci problémami s kosťami a kĺbmi, nespavosťou, poruchami trávenia, obezitou – tí všetci sa tam ponáhľali na fitnes. Boli tu špeciálne tréningové hodiny pre mužov, ako aj pre ženy a deti.
Cesta strojom času
Pavilón mechanoterapie a jeho zariadenia prežili revolúciu aj obe svetové vojny. Počas celého storočia sa vždy našli ľudia, ktorí ich využívali na tréning a rehabilitáciu.
V súčasnosti je stále funkčných viac ako 50 prístrojov, ktoré nie sú len muzeálnymi artefaktmi. Pavilón mechanoterapie je otvorený šesť dní v týždni a každý si môže zacvičiť na Zanderových prístrojoch. Je tu len jedna maličkosť, ale zato hlučná: keďže všetky prístroje sú vyrobené z ťažkých kovových a drevených častí, pri ich spoločnom používaní vydávajú poriadny hluk.
Ľudia, ktorí prichádzajú na liečbu do Yessentuki, využívajú mechanoterapiu na lekársky predpis spolu s minerálnymi alebo bahennými kúpeľmi a pitím minerálnej vody. A pre bežných turistov vyzerá pavilón mechanoterapie ako interaktívne múzeum, takže si prichádzajú vyskúšať stroje len tak pre zábavu.
Mnohí priznávajú, že keď napríklad nasadnú na storočného „koňa“, majú pocit, akoby cestovali v stroji času – a dokonca hovoria, že pavilón je najzaujímavejším miestom v Yessentuki.
