Keď bol v 15. storočí pred n. l. Baalbek súčasťou Rímskej ríše (Rimania ho nazývali Heliopolis), nechal v ňom cisár Augustus vystavať veľkolepý chrám. Ten bol zasvätený bohu Jupiterovi a jeho základy tvorili obrovské kamene. Balvany sú tak veľké, že do dnešného dňa nikto nevie, ako sa Rimanom podarilo ich sem premiestniť.
Z Jupiterovho chrámu sa dochovalo šesť stĺpov a podstava, ktorá je z veľkej časti nedotknutá. Na západnej strane chrámu sa nachádzajú tri najväčšie kamene, ktorým sa súhrnne prezýva trilithon. Každý blok je 20 metrov dlhý, 3 metre široký a 4 metre vysoký; jeden váži okolo 800 ton. Ide o jedny z najväčších kamenných kvádrov opracovaných ľudskou rukou.
Ten najväčší, Kameň tehotnej ženy, sa nachádza len pár kilometrov od chrámu. Kameň tehotnej ženy váži asi 1200 ton (ekvivalent troch Boeingov 747) a je napol pochovaný v piesku, ako potápajúca sa loď.
Keď si uvedomíš, že i pre modernú techniku by prevoz týchto obrovských kameňov predstavoval určitú výzvu, je neuveriteľné, že sa ich dávnym Rimanom podarilo preniesť. K tomu bolo iste potrebné množstvo zdvíhadiel, trpezlivosti a predovšetkým obrovskej ľudskej sily. K vysvetleniu taktiež prispievajú konšpiračné teórie. Jedna z nich tvrdí, že sa pod chrámom nachádza mimozemská loď.
