Stély v Nahr el-Kalb

Čo majú spoločné Ramzes II, Nabuchodonozor, rímsky cisár Caracalla a francúzsky cisár Napoleon III? Okrem toho, že boli dobyvateľmi a vládcami, mali aj záľubu v grafitoch. Vytvárali najmä stély, na ktorých vyryli svoje mená a činy do vysokých kamenných múrov, ktoré sa zvažujú k rieke Nahr el-Kalb, ktorá si razí cestu z Libanonskej vysočiny k Stredozemnému moru.

Počnúc najstarším nápisom pripomínajúcim Ramzesovo víťazstvo počas jeho sýrskeho ťaženia v roku 1275 pred n. l., to isté údolie nesie hrdinské činy asýrskeho kráľa Esarhaddona po tom, čo mu oplatil priazeň a dobyl Egypt v roku 671 pred n. l. Potom si túto krajinu podrobil Nabuchodonozor a zanechal tu svoju stopu. Rovnako ako útočníci z helenistického Grécka, Ríma, Fenície a rôznych islamských ríš, ktoré tu vznikali a zanikali.

Dokonca aj Herodotos, legendárny grécky historik, citoval nápisy nájdené v Nahr el-Kalbe, aby podporil argumenty vo svojich Dejinách.

V novoveku tu spojenecké vojská zaznamenali dobytie Damasku a francúzske vojská počas druhej svetovej vojny kroniku dobytia Bejrútu. Dokonca sa tu nachádza nápis oslavujúci vyhnanie cudzích vojsk z Libanonu v roku 1946 a začiatok libanonskej nezávislosti.

Údolie sa stalo skutočným zoznamom významných ľudí a hrdinských udalostí, pričom každý nový kráľovský okoloidúci alebo víťazná armáda doplnili tento príbeh. Denník napísaný vo veľkom a v kameni.

Najpozoruhodnejšie však je, že počas tohto dlhého sledu ríš, víťazstiev a porážok, stratených a získaných slobôd, protivníci ponechali slová porazených nedotknuté, aby stáli v kontraste s radosťou nových víťazov. V celej ľudskej histórii bolo zvykom odstraňovať pamiatky porazených. Zdá sa však, že tu víťazi od tohto zvyku upustili a naša spoločná história je vďaka tomu bohatšia.

Napriek tomu jeden z panovníkov v skutočnosti úmyselne zničil jeden z pamätníkov. Keď tadiaľto v roku 1861 prechádzal Napoleon III., rozhodol sa znovu použiť značne opotrebovanú asýrsku stélu a prepísal ju svojimi vlastnými činmi. Veľká vďaka, Napoleon III.