Krak des Chevaliers

Krak des Chevaliers je najimpozantnejším symbolom križiackych výprav.

Krak je mohutná križiacka pevnosť postavená počas prvej križiackej výpravy na strategicky dôležitom mieste 40 km od mesta Homs alebo Hims, križiakmi nazývaného l’Chamelle, uprostred sýrskej púšte. Toto miesto bolo také strategické preto, že z mesta Antiochia viedla na juh do Bejrútu a k Stredozemnému moru len jedna cesta, ktorá prechádzala cez Homsovu priepasť. Krak des Chevaliers sa nachádza na vrchole 650-metrového kopca, ktorý dominuje okolitej krajine a z ktorého je výhľad na túto starobylú diaľnicu.

Krak bola pôvodne oveľa menšia pevnosť, ktorú dal postaviť emir z Aleppa. V roku 1110 ju dobyl Tancred, galilejský princ a jeden z najslávnejších križiakov; pevnosť neskôr prešla do vlastníctva rytierov, najmocnejších nábožensko-vojenských rádov križiackych výprav. Značne rozšírená pevnosť slúžila ako ich operatívna základňa na Blízkom východe po celé stáročia.

Krak des Chevaliers, postavený podľa vkusu svojich majiteľov, je typickým príkladom gotickej architektúry, vytrhnutej zo západnej Európy a prenesenej na Blízky východ. Aj dnes je jedným z najlepšie zachovaných príkladov európskej stredovekej vojenskej architektúry.

Pevnosť mohla pojať posádku 2000 vojakov. Vnútorný ochranný múr je hrubý viac ako 3 metre. Vnútorný hrad chráni sedem veží, z ktorých každá má priemer 10 metrov. Sklad je dlhý 120 metrov a mohli v ňom byť uskladnené zásoby, ktoré by obrancom umožnili prežiť obliehanie približne päť rokov, pričom do stajní sa zmestilo až tisíc koní.

Krak des Chevaliers odolal mnohým útokom moslimských vojsk, dokonca aj obliehaniu mocného Saladina v roku 1188. Legenda hovorí, že Saladinovi sa podarilo zajať veliteľa pevnosti a prikázal mu, aby prinútil obrancov otvoriť brány. Údajne ho poslúchol, hovoril arabsky, ale potom po francúzsky rozkázal, aby jeho muži bránili hrad do posledného bojovníka.

Na dobytie týchto mohutných hradieb nakoniec nestačila len sila zbraní. Hrad padol vďaka dômyselnému triku. V roku 1271 sa egyptskému sultánovi Baibarsovi Mamlukovi podarilo pevnosť dobyť po tom, ako poslal obrancom v mene ich pána a veliteľa v Tripolise sfalšovaný list, v ktorom im prikázal, aby sa hradu vzdali.

Po vyhnaní zo Sýrie a Levanty nikdy neporazení (hoci ľahko oklamaní) križiaci presunuli svoje sídlo na Cyprus a potom na Rhodos, ustupovali stále na západ, až sa usadili na Malte, kde prežili až do napoleonských čias.

Dnes má Suverénny vojenský rád maltézskych rytierov svätého Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty svoje sídlo v Ríme. Hoci rád nie je teritoriálny, má v mnohých ohľadoch diplomatické postavenie, ktoré sa rovná postaveniu suverénneho štátu. Udržiava diplomatické vzťahy s mnohými štátmi a vydáva vlastné pasy, menu, známky a dokonca aj registračné značky vozidiel. Našťastie sa rád vrátil k svojim humanitárnym koreňom.

Krak des Chevaliers je na zozname svetového dedičstva UNESCO.