Kaplnka kostí v portugalskej Évore je súčasťou väčšieho Kráľovského kostola svätého Františka a koncom 16. storočia ju vybudovali františkánski mnísi.
Príbeh kaplnky je pomerne známy. V 16. storočí sa v Évore a jej okolí nachádzalo až 43 cintorínov, ktoré zaberali cennú pôdu. Mnísi nechceli zneuctiť pamiatku ľudí, ktorí tam boli pochovaní, a preto sa rozhodli postaviť kaplnku a kosti do nej premiestniť.
Namiesto toho, aby kosti ukryli za zatvorené dvere, ich však mnísi, znepokojení vtedajšími spoločenskými hodnotami, vystavili na obdiv. Verili, že Évora, mesto známe na začiatku 17. storočia svojím bohatstvom, tak získa miesto vhodné na rozjímanie o pominuteľnosti materiálnych vecí v nepopierateľnej prítomnosti smrti. Túto myšlienku jasne vyjadruje nápis nad vstupom do kaplnky: „Nós ossos que aqui estamos, pelos vossos esperamos,“ teda: „My kosti, ktoré sme tu, čakáme na tie vaše.“
Podoba Kaplnky kostí v Évore vychádza z kostnice San Bernardino alle Ossa v talianskom Miláne. Už prvý pohľad po vstupe naznačuje jej rozsah aj obrovské množstvo ľudských pozostatkov, ktoré sa tu nachádzajú — približne 5 000 tiel. V malej bielej rakve pri oltári sú uložené aj kosti troch františkánskych mníchov, ktorí v 13. storočí založili kostol. Súčasťou výzdoby sú tiež dve vysušené telá zavesené na reťaziach na stene vedľa kríža. Jedno z nich patrí dieťaťu.
Zmysel kaplnky približuje aj báseň otca Antónia da Ascensão, ktorá visí na jednom zo stĺpov. Jej anglický preklad vytvoril reverend Carlos A. Martins:
„Kam sa tak ponáhľaš, pútnik?
Zastav sa… nepokračuj ďalej na svojej ceste;
Niet pre teba väčšej starosti
než tá, na ktorú práve hľadíš.
Spomeň si, koľkí už odišli z tohto sveta,
premýšľaj o podobnom konci, ktorý čaká aj teba,
je dobrý dôvod na zamyslenie,
keby tak robili všetci.
Uvažuj, ty, ktorého tak ovplyvňuje osud,
uprostred všetkých starostí sveta,
ako málo premýšľaš o smrti;
Ak náhodou spočinie tvoj pohľad na tomto mieste,
zastav sa… pre dobro svojej cesty,
čím dlhšie sa zastavíš, tým ďalej na svojej ceste dôjdeš.“
Aby všetka táto prítomnosť smrti nepôsobila iba beznádejne, na konci kaplnky nad oltárom možno čítať latinské frázy: „Zomieram vo svetle“ a „Deň, keď zomriem, je lepší než deň, keď som sa narodil.“
