Lisabon má už celé stáročia prezývku mesto siedmich pahorkov, čo miestnym dopravným riešeniam pridávalo celkom praktický problém. Na prelome 19. a 20. storočia sa preto v historickom centre objavil výťah Santa Justa, elegantná železná konštrukcia, ktorá umožnila prekonávať prudký svah medzi mestskými štvrťami.

Nízko položenú štvrť Baixa od vyššieho Chiada a námestia Largo do Carmo oddeľujú strmé ulice. Veža Santa Justa je vysoká 45 metrov a jej horná stanica vedie na lávku k námestiu Carmo. O mechanickom prepojení lisabonských kopcov sa uvažovalo už v 70. rokoch 19. storočia. Projekt súčasného výťahu vznikol v roku 1900, keď sa začala aj jeho výstavba. Slávnostne ho otvorili 10. júla 1902 a čoskoro sa stal súčasťou každodenného pohybu obyvateľov po meste.

Bohato zdobenú novogotickú železnú vežu navrhol inžinier Raoul Mesnier du Ponsard, ktorý pôsobil v Porte. Jej kovové oblúky, dekoratívne stĺpy a technické riešenie dodnes pripomínajú architektúru priemyselnej éry. Kabíny pôvodne poháňal parný stroj, ktorý v novembri 1907 nahradili elektromotory. Santa Justa je jediným historickým vertikálnym mestským výťahom v Lisabone; ďalšie známe zariadenia, napríklad Glória a Bica, premávajú po šikmých koľajniciach.

Vo veži sú dve kabíny s dreveným obložením a mosadznými detailmi. Točité schodisko vedie nad hornú stanicu na vyhliadkovú plošinu, odkiaľ vidno námestie Rossio, štvrť Baixa aj hrad svätého Juraja na ďalšom z lisabonských kopcov. K vyhliadke patrila aj terasa s kaviarňou. Výťah bol desaťročia v pravidelnej prevádzke, často od skorého rána do neskorého večera.

