Počas niekoľkých storočí bolo Nagasaki jedinou bránou do vonkajšieho sveta vo feudálnom Japonsku. Zatiaľ čo európski misionári a obchodníci sem prišli až v roku 1543, Číňania rôzneho pôvodu navštevovali Japonsko oveľa dlhšie a zakladali osady na celom ostrove Kjúšu. Po tom, čo izolačná politika Sakoku presadzovaná šógunátom obmedzila kontakt s vonkajším svetom len na čínskych, portugalských a holandských obchodníkov v Nagasaki, boli vybudované špecializované oblasti, v ktorých sa každá z týchto skupín ubytovala samostatne.
Čínski osadníci mali spočiatku vyhradený ostrov v prístave na obchodovanie a ďalšiu oblasť mierne vo vnútrozemí na bývanie. V tesnej blízkosti tradičných japonských obytných štvrtí začali čínski osadníci stavať bohaté a pestrofarebné chrámy, ktoré sú dodnes označované ako národné poklady alebo významné historické objekty, napríklad Sofuku-ji nd Kofuku-ji. Hoci tieto chrámy sú samy o sebe jedinečné, s čínskou architektúrou, žiarivo červeno maľovanými sálami a svätyňami Mazu, čínskej ľudovej bohyne mora, stále tu nebolo miesto, kde by sa mohli modliť čínski osadníci patriaci k iným bežným náboženstvám tej doby.
Po udalostiach z polovice 19. storočia, ktoré priniesli koniec politiky Sakoku, ako aj rýchlu modernizáciu a industrializáciu, malo Nagasaki opäť veľkú úlohu. Bohaté a dobre známe vďaka stáročiam zahraničného obchodu, západné mocnosti si už vtedy vytvárali trvalú prítomnosť v štvrti Oura v Nagasaki. Kostoly, synagógy, hotely, rezidencie a konzuláty boli postavené v nezameniteľnom západnom štýle z tehál a dreva s japonskými dizajnovými prvkami v škridlových strechách, čo bol pomerne štandardný architektonický štýl obdobia Meiji, ktorý spájal Východ a Západ. V roku 1893 postavili čínski osadníci, ktorí v tom čase žili v blízkosti tejto oblasti, tento naagasacký dom „Kōshi-byō“ Konfuciovu svätyňu.
Zdobený a bohatý dizajn budov v nej je v rozpore s jednoduchšie zdobenými japonskými chrámami a svätyňami v tejto oblasti a žiarivá červená a oranžová farba dotvára už aj tak exotickú a kozmopolitnú atmosféru Nagasaki. Napriek tomu, že vonkajšia časť budovy bola poškodená pri jadrovom bombardovaní mesta v roku 1945, oblasť bola našťastie dostatočne vzdialená, aby ju ochránila pred požiarmi a úplným zničením.
Dnes sa v svätyni počas roka koná niekoľko živých podujatí, ktoré stále nesú silný čínsky vplyv, vrátane dračích tancov a iných slávností počas osláv čínskeho nového roka (ktorý sa zhoduje s celomestským festivalom svetiel v Nagasaki).
Ďalším unikátnym bodom je, že svätyňa a jej pozemok sú stále majetkom čínskeho veľvyslanectva v Japonsku, a teda patria čínskej vláde. V roku 1983 tu bolo vybudované múzeum, v ktorom sa nachádza veľká zbierka starých čínskych pokladov a ktoré ilustruje historické vzťahy medzi Nagasaki a Čínou v priebehu vekov.
