Na tomto malom skalnatom ostrove pri pobreží grónskeho mysu Morris Jessup rastú v chudobnej kamenistej pôde exempláre arktického maku a fialového lomikameňa.
Ostrov Kaffeklubben je prakticky polárna púšť s približne 30-dňovým letom. Napriek týmto mimoriadne nehostinným podmienkam si tieto dve drobné kvitnúce rastliny vydobýjajú skromnú existenciu a vytrvalo kvitnú aj pri letných minimách okolo -7 stupňov Celzia.
Táto oblasť je tak ďaleko na severe, že bola mimo historického dosahu všetkých Inuitov, a hoci ju v roku 1900 spozoroval Robert Edwin Peary, zostala ľudstvom nedotknutá, až kým ju v roku 1921 nenavštívil dánsky bádateľ Lauge Koch. Na ostrove Kafeklubben rastú tieto skromné lúky s purpurovým lomikameňom a arktickým makom ( obe rastliny sú jedlé) spolu s rôznymi machmi, pečeňovkami a lišajníkmi na mieste, kde sa na večne zamrznutej pôde a štrku uložila asi meter hrubá vrstva pôdy, čo mohlo trvať tisícročia.
Húževnatý fialový lomikameň je nielen posadený na „vrchole sveta“, ale drží aj titul rastliny s najvyššou nadmorskou výškou. Objavil ju vo švajčiarskych Alpách švajčiarsky botanik Christian Körner v nadmorskej výške 5 328 metrov. Hoci ostrov Kaffeklubben nie je možné navštíviť, ak nie ste súčasťou sponzorovanej expedície s kompletným vybavením, oboch týchto horských otužilcov nájdete po celom Švédsku a Nórsku.
