Nestoja a žiadne peniaze. Prečo je to tak? Čierne hory sú pre nich posvätným územím, a teda nie sú na predaj. A predsa im ich ukradli. Keby si teraz tie peniaze vzali, spätne by tak tej krádeži dodali legitimitu.
V roku 1868 lakotskí Siuxovia podpísali s americkou vládou zmluvu, podľa ktorej mali byť Čierne hory navždy ich. Lenže po pár rokoch sa v nich našlo zlato a vláda to zrazu videla úplne inak. Zmluva išla do koša a pôdu úrady vyvlastnili.
V lakotštine sa Čierne hory povedia Wamaka Ognaka I-cante, teda „srdce všetkého“. Podľa lakotských legiend o stvorení sveta stála na počiatku vesmírna pieseň, ktorej časti sú dodnes prítomné všade okolo nás. Všade s výnimkou Čiernych hôr – tam sa pieseň zachovala celá. Neprekvapí, že Lakoti o návrat svojho najposvätnejšieho územia bojujú už 150 rokov, predtým na skutočných bojiskách, dnes v súdnych sieňach.
Viac ako sto rokov po vyvlastnení priznal jeden americký sudca žalobcom kompenzáciu – k cenám bežným v roku 1877 pripočítal i príslušný úrok. Lakoti nie sú zrovna bohatí, k životu im zostalo pár rezervácií, len zlomok pôvodného vyhradeného územia. Podľa všetkých ekonomických kritérií v nich panuje núdza – nie romanticky pôsobiaca vidiecka chudoba, ale pochmúrna bezvýchodisková bieda ako v sociálne vylúčených mestských getách. Pol-miliardová čiastka by sa pochopiteľne veľmi hodila, napriek tomu ju Lakoti odmietli. Cena v peniazoch podľa nich vystihuje skutočnú hodnotu územia len z malej časti.
V decembri 2007 tak vznikla Republika Lakota. Jej oficiální vyslanci odcestovali do Washingtonu, aby federálnym úradom odovzdali formálne vypovedanie niekdajšej zmluvy s americkou vládou – podľa nich nejde ani tak o odtrhnutie od USA, ako skôr o potvrdenie suverenity. Prípad Čiernych hôr ešte zďaleka neskončil.
