Les budúcej knižnice

V roku 2014 začala škótska umelkyňa Katie Paterson realizovať jeden z najambicióznejších umeleckých projektov zameraných na dlhodobé myslenie. V lesoch oblasti Nordmarka pri Osle bolo vysadených tisíc jedlí, ktoré majú počas nasledujúcich sto rokov rásť bez zásahov. Až v roku 2114 budú tieto stromy vyrúbané a ich drevo sa použije na výrobu kníh.

Projekt nesie názov Budúca knižnica (Future Library) a jeho podstata je jednoduchá, no radikálna: každý rok prispeje jeden významný autor alebo autorka rukopisom, ktorý zostane neprečítaný a nepublikovaný celé storočie. Texty sú bezpečne uložené a sprístupnené budú až v momente, keď les dospeje a z jeho dreva vznikne limitovaná edícia kníh.

Do projektu už prispeli viaceré medzinárodne uznávané literárne osobnosti. Ich diela existujú, no sú určené výlučne pre čitateľov budúcnosti – generáciu, ktorá dnes ešte nežije. Budúca knižnica tak funguje ako časová kapsula literárnej kultúry, zámerne vyňatá z logiky okamžitej spotreby.

Katie Paterson projektom reaguje na sklon modernej spoločnosti myslieť v krátkych časových horizontoch. Kým každodenné rozhodnutia robíme impulzívne, plánovanie v mierke desaťročí či storočí je čoraz vzácnejšie. Budúca knižnica je preto nielen umeleckým dielom, ale aj experimentom kolektívnej dôvery – v prírodu, v kultúru aj v kontinuitu ľudskej spoločnosti.

Dôležitou súčasťou projektu je aj architektúra. V Osle vznikla špeciálna miestnosť v novej mestskej knižnici, kde sú rukopisy uložené v kontrolovaných podmienkach. Prístup k nim je verejne viditeľný, no obsah zostáva skrytý. Fyzická prítomnosť nečitateľných textov posilňuje myšlienku, že nie všetko musí byť okamžite dostupné.

Les budúcej knižnice dnes rastie potichu, mimo mediálneho hluku. Stromy sa stávajú pomalým nosičom kultúrnej pamäti a pripomínajú, že niektoré príbehy nemajú vzniknúť pre nás, ale pre svet, ktorý ešte len príde.