Emanuel Vigeland (1875 – 1948) bol bratom známejšieho Gustava Vigelanda, ktorého osobité sochy zapĺňajú rozsiahly park v centre Osla. Emanuel po sebe zanechal vlastné, nemenej nezvyčajné umelecké dielo, v ktorom sa maliarstvo, architektúra a predstava vlastného posledného odpočinku spojili do jedného temného celku.
Emanuel Vigeland Museum, označované za jedno z najlepšie strážených tajomstiev Osla, slúži zároveň ako múzeum aj mauzóleum, ktoré Vigeland sám navrhol a vyzdobil. Do budovy sa vstupuje cez ťažké nízke železné dvere, pri ktorých sa návštevník musí zohnúť. Za nimi sa nachádza veľká tmavá miestnosť s valenou klenbou, ktorej steny a strop pokrývajú maľby zobrazujúce ľudský život od počatia po smrť vo výrazne erotických scénach. Fresková výzdoba s rozlohou približne 800 m² vznikala dvadsať rokov.
Vstup do mauzólea pôsobí vážne a znepokojivo aj vďaka mimoriadnej akustike. Oficiálne múzeum dnes uvádza približne 20-sekundový dozvuk, takže aj nepatrný zvuk sa v priestore dlho vracia. Steny sú zámerne veľmi tmavé a detaily fresiek sa z prítmia vynárajú len postupne.
Vigeland začal budovu stavať v roku 1926 ako budúce múzeum svojich malieb a sôch. Pôvodne plánoval maľbami pokryť iba jednu stenu a strop miestnosti s valenou klenbou, zatiaľ čo ostatné plochy mali slúžiť na vystavenie ďalších diel.
Keď sa neskôr rozhodol, že budova bude zároveň jeho mauzóleom, nechal všetky okná zamurovať a vnútorný priestor získal ešte uzavretejšiu atmosféru. Výzdobu dokončil s odkazmi na pohrebné komory antiky a na dramatické kresťanské príbehy stvorenia a prvotného hriechu. Monumentálna freska dostala názov Vita, teda „Život“, a sústreďuje sa na ľudský sexuálny pud prostredníctvom množstva nahých ženských a mužských tiel zachytených v tesnej intimite.
Po Vigelandovej smrti bol jeho popol uložený do urny nad hlavným vchodom. Múzeum neskôr prevzala súkromná nadácia a verejnosti sa otvorilo v roku 1959, viac ako desať rokov po umelcovej smrti. Samotná budova tak zostala zároveň výstavným priestorom aj jeho hrobkou.
Múzeum je v súčasnosti otvorené každú nedeľu od 11:30 do 16:00 a pre istotu vstupu odporúča kúpiť si lístok vopred. Návštevy s výkladom sa dajú dohodnúť aj mimo bežných otváracích hodín. Vďaka neobvyklej akustike sa v mauzóleu počas roka konajú aj koncerty a ďalšie podujatia.
