Život v meste Jeoffrécourt, ktoré sa nachádza asi dvadsať kilometrov na východ od Laon v departmente Aisne, nie je prechádzka ružovou záhradou. Za všetko hovorí všadeprítomný strelný prach. V uliciach sa odohrávajú krutú boje a pravidelne tu narážate na vojakov a obrnené vozidlá. A pritom sa o ničom z toho v novinách nedočítate!
Ako sa žije piatim tisícom tunajších obyvateľov, zákazníkom supermarketov, majiteľom domčekov v centre so šedými strechami, nájomníkom päťposchodových budov a veriacim v podivnom „svätostánku“, čo nie je ani kostol, ani mešita? Nijak. Nie sú totiž skutoční, rovnako ako nič v ich okolí. Rieka po 800 metroch končí, koľajnice nevedú ďalej ako na nádražie, náhrobky na cintoríne nenesú mená, z kruhového objazdu zídete do prázdnej krajiny, do lesa alebo do kaluže. Nič tu skrátka nie je ozajstné…
Väčšina z nás sa do Jeoffrécourt nikdy nepozrie, pretože slúži výhradne k výcviku vojenských jednotiek. Bol vybudovaný vo vnútri vojenského tábora Sissonne a označený francúzskou skratkou CENZUB (Vojenské výcvikové centrum pre zásahy v mestských oblastiach). Malo by sa z neho stať najväčšie európske centrum pre nácvik boja v meste, čo je podľa vojenských stratégov realita budúcich konfliktov.
Vo falošnom mestečku nechýba autokemp, zložité bludisko slumu, bývalý muničný sklad a dedina Beuséjour, ktorá sa nachádza pár sto metrov od centra a je v nej 60 domov, ktorým chýbajú strechy, aby inštruktori mohli hodnotiť výkony svojich zverencov. Ročne sa vo výcvikovom centre vystrieda okolo 10 000 regrútov. Sto až dve sto vojakov nacvičuje s nimi v roliach civilistov, nepriateľov i gerilových bojovníkov.
Táborom Sissonne prechádza i Hindenburgova línia, časť obranného opevnenia postaveného roku 1916 nemeckým zadným vojom. Stále tu nájdeme betónové stavby, ktoré vymedzili dve rady zákopov.
Dávnu – skutočnú – minulosť falošného Jeoffrécourt prebudili nedávano archeológovia, keď tu v mieste farmy postavenej okolo roku 1900 objavili pozostatky merovejovského osídlenia. Výkopové práce odkryli na dvadsať stavieb a najmä pohrebisko s kaplnkou, čo je pre obdobie a región neobvyklé. Dobrou správou je, že sa armáda zaviazala k ochrane merovejovskej pamiatky i tunajšej charakteristickej stepi. Tento výnimočný biotop vzniknutý na vápencovom podloží s v oblasti Champagne označuje ko savart a pokrýva časť územia tábora. Tanky útočiace na https://sk.wikipedia.org/wiki/Merovejovci sa teda vyhýbajú sasanke, blatničke a huľavníku … aké ukľudňujúce.
