Monument Kaspara Hausera

V tichej ulici mestečka Ansbach stoja dve sochy zobrazujúce rovnakú osobu, jedna ako malého chlapca a druhá ako mladého muža. Jedná sa o sochy tajomného Kaspara Hausera. Podivný a neobjasnený príbeh začal jedného májového odpoludnia roku 1928. kedy sa Kaspar ako dieťa potácal po uliciach Norimbergu.

Bol meter a pol vysoký a veľmi bledý. Dokázal zo seba dostať len pár slov a v spoločností ľudí vyzeral skutočne nesvoj. Mal u seba dva dopisy, prvý s dátumom 1828, v ktorom bolo vykreslené utrpenie Hauserovho opatrovníka nad tým, že sa chlapca musí vzdať. Dopis končil ultimátom: “Pokiaľ môžete, postarajte sa o Kaspara, pokiaľ nie, zabite ho.” Druhý dopis s dátumom 1812 bol od jeho matky. Písala, že si jeho výchovu nemôže dovoliť a praje si, aby sa v 17 rokoch pripojil k jazdectvu. Po preskúmaní dopisov bolo zistené, že ich pravdepodobne napísala tá sama osoba v rovnakú dobu.

Tajomstvo sa prehĺbilo, keď Kaspar konečne začal hovoriť. Tvrdil, že celé detstvo strávil zamknutý v malej tmavej kobke, kde bol kŕmený len chlebom a vodou a nikdy nevidel inú osobu. Jeho jediný kontakt s ľuďmi nastal, keď tesne pred jeho prepustením prišiel do kobky muž, ktorý ho naučil povedať vetu: “Chcem ísť k jazdectvu, ako môj otec.”

Profesor Frederich Daumer vzal Kaspara k sebe domov, kde ho naučil hovoriť nemecky, jazdiť na koni a kresliť. Chlapec si začal na nové prostredie zvykať, ale trýznili ho veľmi vyvinuté zmysly a nevysvetliteľná citlivosť na magnet a kovy. Jedného októbrového dňa roku 1829 sa chlapec objavil s krvácajúcou ranou na čele a tvrdil, že ho v kúpeľni napadol muž v plášti. Ten však nebol nikdy vypátraný a ranu si Kaspar najskôr privodil sám. O pár mesiacov neskôr sa z mladíkovej izby ozval výstrel. Kaspar bol opäť nájdený s krvavou ranou na čele, tentoraz tvrdil, že útočníkovi pištoľ vyrazil z ruky a tá vystrelila po dopadnutí na zem.

Kasparov podivný život skončil roku 1833, kedy v parku v Ansbach utŕžil bodnú ranu do hrudníka. Prehlasoval, že ho tam nalákal akýsi muž, ktorý ho potom napadol. Útočník mu dokonca dal aj dopis, v ktorom sa priznal.

Kasparovi Hauserovi je taktiež zasvätené múzeum v Ansbach, v ktorom je vystavený zakrvavený odev, v ktorom bol chlapec nájdený, spomenuté dva dopisy a pár jeho osobných vecí.