Mystras

Mesto Mystras, historické miesto, kde bol korunovaný posledný byzantský cisár, sa dnes nachádza opustené na strmých svahoch pohoria Taygetus, ktoré sa týči nad Lakónskou rovinou. Ruiny, ktoré zostali, prevedú návštevníkov úchvatným, dokonale zachovaným stredovekým byzantským mestom.

Impozantná pevnosť Villehardouin korunuje najvyšší bod mesta a ponúka najkrajší výhľad na okolie. Jej menovec Viliam II. z Villehardouinu bol kniežaťom Achájska, jedného z chudobných latinských križiackych štátov, ktoré vznikli po tom, čo Francúzsko, Benátky a Svätá ríša rímska rozparcelovali Byzantskú ríšu po tragickej štvrtej križiackej výprave v roku 1204.

Po tom, ako Byzancia v roku 1262 získala toto územie späť, sa z miesta, na ktorom Villehardouin postavil pevnosť, stalo mesto Mystras. Jeho strategické umiestnenie v horách bolo pre Byzanciu, ktorú zo všetkých strán obliehali západní útočníci a zdanlivo nezastaviteľní osmanskí Turci, čoraz užitočnejšie.

S pevnosťou je zostupným radom úzkych schodísk a rozpadajúcich sa oblúkov spojených sedem stredovekých kostolov v rôznom stave zachovania. V kláštore Peribleptos sa nachádzajú vzácne farebné fresky, ktoré zobrazujú evanjelické výjavy, ako aj hrôzostrašnú ilustráciu zatratených v pekle. Kláštor Pantanassa je jedinou stále využívanou budovou v meste – žije tu malá skupina mníšok, ktoré sa starajú o záhradu a kŕmia tunajšiu kolóniu divokých mačiek.

Na inom mieste sa na strmej skalnej stene nachádza veľkolepý palác Despotov, pomenovaný podľa zvláštneho titulu byzantských kráľov, ktorí vládli v regióne v 14. a 15. storočí. Metropolitný kostol svätého Demetria, ktorý sa nachádza pod palácom, obsahuje farebné fresky a mramorovú rytinu korunovaného dvojhlavého orla z erbu posledných cisárov, palaiologov.

Okrem svojej úlohy v politickom svete stredovekého Grécka, bol Mystras centrom neskorobyzantského kultúrneho a umeleckého rozkvetu, ktorý ovplyvnil renesanciu. Jeho najznámejším obyvateľom bol filozof Gemistus Pletho, ikonoklastický učenec, ktorý pod Turkami v Edirne študoval Aristotela, zoroastrizmus a židovskú kabalu. Plethon obhajoval byzantské oživenie gréckeho panteónu, ktorému vládol Zeus, a jeho cesta do Florencie v 15. storočí priniesla na Západ Platónove diela.

Mystras padol do rúk Osmanov v roku 1460 a bol osídlený až do gréckej vojny za nezávislosť v 19. storočí, po ktorej bol opustený. Vtedajší cestovatelia si ironicky mýlili jeho ruiny so Spartou, ďalším opusteným peloponézskym mestom, ktoré sa nachádza hneď pod Mystrou na Lakónskej planine.