Nakagin: Kapsulová veža

Polovica 20. storočia bola obdobím veľkých experimentov v architektúre, časom, keď sa architekti rozhodli vytvoriť biotopy pre odvážny nový svet a pretrhnúť všetky väzby architektonickej tradície.

Veža Nakagin, postavená v roku 1972 je súčasťou takzvanej metabolickej architektúry, ktorú navrhol Kisho Kurokawa. Kisho Kurokawa, spolu s vežou Nakagin sú najslávnejšími predstaviteľmi týchto sociálnych experimentov.

Budova nadväzuje na axiómy filozofie Metabolistov. Skladá sa z dvoch samostatných veží, ktoré slúžia ako podpora pre 140 prefabrikovaných kapsúl. Každá kapsula je jeden samostatný byt. Pôvodná myšlienka prepokladala, že kapsuly môžu byť nakoniec nahradené novšími modelmi, vďaka čomu bude životná úroveň v budove neustále vysoká. Pôvodnou cieľovou demografickou skupinou boli študenti. Kapsuly boli úplne vybavené najmodernejším spôsobom, ako je kuchynský sporák, chladnička, televízor a magnetofónový kotúčový prehrávač.

Elegantný a abstraktný koncept a s krásnym dizajnom pre ostatných architektov. Ukázalo sa, že veža je pre obyvateľov takmer neznesiteľná. Maličké byty, 2.5 x 8 metrov, vyvolávali pocit stiesnenosti a obrovská betónová škrupina bola škaredá. Okrem toho sa začali hromadiť náklady na údržbu a hodnota nehnuteľností v centre slávnej a drahej štvrte Ginza sa začala znižovať.

Budúcnosť budovy je v tejto chvíli neistá. V apríli 2007 bola naplánovaná demolácia. Táto predstava vyvolala rozruch v medzinárodnej architektonickej komunite, ktorá stavbu stále považuje za majstrovské dielo. Kurokawa viedol kampaň za jej zachovanie až do konca svojho života. Dokonca navrhol nahradiť pôvodné kapsuly menším počtom priestrannejších modulov. Finančná kríza poskytla budove iba dočasnú záchranu, pretože investori na jej odkúpenie sa nenašli. Avšak od apríla 2014 začal projekt Save Nakagin Capsule Tower Project zháňať finančné prostriedky na odkúpenie kapsúl veže a zabezpečenie hlasovacích práv proti demolácie veže.