Opustený skokanský mostík

Studená vojna bola studená z nejakého dôvodu, bojovalo sa v nej kdekoľvek, len nie na bojisku. Jednou z takýchto oblastí, kde Sovietsky zväz rád demonštroval svoju silu, bol šport, od vzpierania až po krasokorčuľovanie, často s extrémnymi metódami tréningu a prípravy. Na dosiahnutie uspokojivých výsledkov bolo potrebné nájsť talentovaných mladých ľudí a na mieste vybudovať najmodernejšiu infraštruktúru, takže krajiny ako Bulharsko investovali veľké prostriedky do mládežníckych športových programov a masívnych stavieb vrátane bazénov, lanových dráh a dokonca 70-metrového skokanského mostíka.

Malebné zimné stredisko Borovec (do druhej svetovej vojny známe ako Čamkoria), ktoré sa nachádza na severnom svahu pohoria Rila, asi 70 km od Sofie, bolo najstarším bulharským strediskom. Letovisko vzniklo na prelome 19. a 20. storočia ako útočisko pre kráľovské rodiny a bohaté rodiny z hlavného mesta. Po vojne letovisko istý čas stagnovalo, ale keď sa stabilizovalo, komunistický režim ho intenzívne rozvíjal. V 60. až 80. rokoch minulého storočia sa vybudovali veľkolepé hotely, lanové dráhy, rozšírili sa lyžiarske trate a dokonca sa na čistinke východne od existujúcich zjazdoviek vybudoval skokanský mostík plne vyhovujúci požiadavkám FIS.

V roku 1973 dokončený 70-metrový brutalistický betónový gigant bol najmodernejšou stavbou vrátane rozhodcovskej veže, lanovej dráhy, ako aj ďalších užitočných zariadení, ktoré ho udržali v prevádzke viac ako 15 rokov. Po roku 1989 však štátom podporované financovanie športu vyschlo. Tak ako mnohé iné stavby s náročnou údržbou v celej krajine, aj skokanský mostík bol opustený.

Z najmenej troch skokanských mostíkov, ktoré v Bulharsku existovali, dnes nie je v prevádzke žiadny. Vďaka masívnym materiálom, z ktorých bol postavený, ten v Borovci stále stojí – aj keď pri podrobnej prehliadke sa ukázalo, že na jeho opätovnú použiteľnosť by nebola potrebná žiadna generálna oprava.