Oradour-sur-Glane: Dedina opustená od druhej svetovej vojny

Limuzínsko (Limousin) v strede južného Francúzska je kraj sviežich lúk, priezračných jazier a bujných lesov. Táto rýdzo vidiecka oblasť dala dokonca meno miestnemu červenohnedému plemenu červenohnedému plemenu dobytka a hrubému pastierskemu plášťu z kozej srsti, ale aj typu auta s dlhšou trojpriestorovou kabínou, ktoré poznáme hlavne z prostredia červených kobercov. Jeho mestečká a dediny majú však ospalý pastiersky šarm, pôvabné námestia a nechýbajú im ani stredoveké kostoly, hrady, oblúkové kamenné mosty a zámky z 15. storočia.

To všetko len posilňuje pocit, že od čias storočnej vojny sa toho veľa v tejto oblasti nezmenilo. Tento dojem izolácie od okolitého sveta sem lákal aj impresionistických maliarov ako Claude Monet, ktorí často zobrazovali jeho vidiecku krásu.

Predsa sa tu však v jediný deň roku 1944 v Oradour-sur-Glane odohralo jedno z najväčších zverstiev na francúzskej pôde v 20. storočí. Dedina s dvanástimi kaviarňami sa nachádza 25 kilometrov od metropoly Limoges, v ktorej sa vyrába porcelán.

Z dosiaľ nevysvetliteľných či nepochopiteľných – alebo skôr neospravedlniteľných – dôvodov tu druhá tanková divízia SS Das Reich zavraždila 646 ľudí.

Táto nemecká jednotka vyčerpaná bojmi, ktorá prišla do juhozápadného Francúzska len krátko predtým z východného frontu, sa mala hneď po vylodení spojencov v Normandii presunúť na sever. hlavným cieľom bol francúzsky odboj. Nemci sa domnievali – a správne -, že ho postup spojencov povzbudí.

Rozsah tejto masakry – medzi mŕtvymi boli muži, ženy, deti aj malé bábätká – následne primal generála de Gaulla k rozhodnutiu, aby dedinu nechali presne v takom stave, v akom sa nachádzala po zničení v roku 1944. Neďaleko postavili novú dedinu, ktorá má v súčasnosti 2 000 obyvateľov, ale tá stará jej naďalej robí spoločnosť a je tým najpochmúrnejším možným tieňom. V starom Oradour-sur-Glane stojí starostov zhorený Peugeot 202 presne na tom mieste, kde ho pred vyše sedemdesiatimi rokmi zaparkoval. Cesta už medzičasom zarástla machom a premávka naveky utíchla. VV ruinách domov a obchodov hrdzavejú šijacie stroje Singer, hrnce, panvice, háky na mäso a váhy.

Dedina je dôrazným symbolom a pamätníkom mŕtvych, ktorý núti živých k zamysleniu.