Palenque

Celé sa to malo skončiť 21. decembra 2012. Alebo tomu verili aspoň všetci tí, ktorí cestovali na zimný slnovrat do Palenque, starobylého mayského mesta v mexickom Chiapase.O neoblomnej viere mnohých návštevníkov, že náš svet vtedy naozaj zanikne, svedčil aj fakt, že si objednali len jednosmerné cestovné lístky. Napokon však žiadny koniec nenastal. Hodinky nastavené na cyklus dlhého počtu mayského kalendára, čiže na 5 200 rokov, mali odrátať posledné minúty, no napokon sa nezastavili a čas bezstarostne plynul ďalej. Slnko znovu vyšlo spoza obzoru, po Palenque sa rozľahli výdychy úľavy (či sklamania), lúče svetla sa dotkli vrcholku mocnej pyramídy a svitol nový deň, ktorý popieral predpovede definitívnej záhuby.

Koniec však prichádza v mnohých rôznych podobách, ako mohlo nadšencom napovedať aj samotné Palenque. Bolo to jedno z najdôležitejších miest klasického obdobia mayskej civilizácie (250 – 900 n.l.), kráľovské centrum obchodu, umenia, náboženstva a krvavých ľudských obetí. Celé generácie kráľov nasledovali svetlý príklad zrejme najväčšieho staviteľa medzi mayskými monarchami Pakala Veľkého a pridávali nové námestia, chrámy, hrobky, akvadukty a stély (kamenné pomníky s vytesanými hieroglyfmi). Rozmach však ustal okolo roku 950 n.l. a kmeňové vojny a zlyhávajúce poľnohospodárstvo spôsobili úbytok obyvateľstva. Palenque dopadlo podobne ako ostatné mestá zo stredu mayskej ríše (Tikal, Copán a Yaxchilán). Ľudia ho opustili, aby začali nanovo na pobrežných nížinách Yucatánu. Tam už kalendár s cyklom dlhého počtu, ktorý vynašli obyvatelia bývalých mayských metropol, nepotrebovali.

Chrámy a paláce v Palenque medzičasom pohltila okolitá džungľa a vegetácia zakryla maľované kamenné reliéfy a sochy pred zrakmi tých, ktorí by ich chceli ukoristiť a speňažiť. Stratené mesto ostalo skryté až do 16. storočia, keď naň narazil španielsky kňaz otec Pedro Lorenzo de la Nada, ktorý s domorodým sprievodcom skúmal okolitú oblasť. Na ozajstné odkrytie si však Palenque muselo počkať ešte ďalšie štyri storočia. Až v roku 1952 sa mexickému archeológovi Albertovi Ruzovi Lhuillierovi pošťastil prelomový objav, keď odhalil hrobku samotného Pakala Veľkého.