Casa de Cortés

V roku 1525 španielski dobyvatelia pod vedením Hernána Cortésa premiestnili svoju pobrežnú osadu v Mexickom zálive z Villa Rica de la Veracruz na juh k rieke Huitzilapan. V La Antigua (alebo Veracruz Vieja) sa nachádzajú najstaršie zachované európske stavby v Mexiku vrátane Capilla de Cristo del Buen Viaje, kaplnky, v ktorej sa slúžila prvá omša na Veľký piatok, františkánskej Ermita del Rosario, najstaršieho kostola v Amerike (postavený v rokoch 1522 až 1544) s ranými nástennými maľbami, a budovy mestskej rady známej ako Edificio del Cabildo (1523). Tieto stavby boli postavené za čias Mediciovcov a Michelangela, v období, ktoré podnecovalo a následne bolo podporované celosvetovým objavovaním a dobývaním.

Vo svetle dávnych veracruzských miest Cempoala a El Tajin vyzerá španielsky Casa de Cortés (alebo Cortesov dom) skôr ako dobyté mesto než ako panstvo dobyvateľa. Zničené pozostatky nejasne pripomínajú Angkor War, zadusené koreňmi fikusov, z ktorých niektoré tvoria prekrývajúce sa závesy, zakrývajúce vchody a otvory. Vstup do stavby je ako portál do strateného sveta.

Z rozsiahlejšieho komplexu, o ktorom sa predpokladá, že bol skôr oblastnou colnicou než rezidenciou, zostali len štyri miestnosti. Keďže La Antigua bola hlavným vstupným bodom pre obchod medzi Španielskom a vnútrozemím Nového Španielska, išlo o významnú stavbu. Bohatstvo, ktoré zaplavilo Európu z aztéckeho striebra a zlata, putovalo v rokoch 1525 – 1599 cez La Antiguu, zatiaľ čo rieka ju chránila pred pirátmi a priekupníkmi.

Z kamenných stien Casa de Cortés, ktoré sú pokryté štukovou omietkou, vyčnievajú vložené mušle a korály, pričom pri ich stavbe bola použitá jedinečná kombinácia domorodých, európskych a dokonca aj subsaharských afrických stavebných materiálov (tie pripomínajú architektúru svahilského pobrežia). Často je ťažké určiť, či pokrútené korene ceiby komplex pohlcujú, alebo ho držia pevne pokope.