Stratené v nezmapovanej časti savany, neďaleko rokliny Olduvai na ceste do Serengeti, sa nachádzajú dve piesočné duny v tvare polmesiaca. Piesok je pozoruhodne tmavý, najmä v porovnaní s pôdou, ktorá duny obklopuje. Je to preto, že ide o silne zmagnetizovaný sopečný popol, čo vysvetľuje, prečo majú čiastočky tendenciu padať späť na duny namiesto toho, aby ich vietor odvial.

V skutočnosti je možné vyhodiť hrsť piesku do vzduchu a vidieť, ako sa piesok prichytí a znovu spojí do duny. Keď však fúka silný vietor, tieto piesočné duny, známe aj ako barkan, sa začnú pohybovať. Pomaly, ale isto sa pohybujú savanou, v priemere 17 metrov ročne. Odhaduje sa, že tieto pohyblivé piesočné duny putujú savanou už 3 milióny rokov.

Hoci je tento jav zriedkavý, nie je úplne ojedinelý a jeho pôvod sa podarilo zistiť. Ak je sopečný popol bohatý na železo, môže sa zmagnetizovať, a keď ho rozfúka vietor, môže sa začať zhromažďovať okolo skaly. Pri dostatočnom množstve času sa z tejto malej kopy môže stať duna.

Miestni Masajovia veria, že pohyblivé pieskové duny pochádzajú z neďalekej posvätnej hory Ol Doinyo Lengai, voľne preložené ako Božia hora (kde prebýva Boh). V dôsledku toho tieto duny považujú za posvätné aj Masajovia, ktorí sa pri nich schádzajú v prípade dlhotrvajúceho sucha. Pri týchto príležitostiach sa bohom obetuje koza, aby čoskoro prišiel dážď. Je pochopiteľné, že výstup na piesočné duny je neprípustný.