Keď britský botanik Joseph Dalton Hooker v roku 1859 opísal rastlinu Nepenthes rajah podľa exemplárov privezených z Bornea, považoval ju za mimoriadny botanický objav. O tri roky neskôr sa objavili opisy potkanov nájdených v jej obrovských krčiažkoch. Myšlienka mäsožravej rastliny, ktorá dokáže stráviť malého cicavca, bola natoľko nezvyčajná, že ju sprevádza dodnes.
Tento druh, po slovensky krčiažnik obrovský, rastie prirodzene v malajzijskom Sabahu na Borneu, na svahoch Kinabalu a Tambuyukonu. Vo vlhkých horských oblastiach s pôdou chudobnou na živiny vytvára listy zakončené veľkými krčiažkami, ktoré fungujú ako pasce. Tie najobjemnejšie môžu pojať až približne 3,5 litra vody alebo 2,5 litra tráviacej tekutiny. Sladký nektár láka hmyz k okraju, klzké steny mu komplikujú návrat a korisť skončí v tekutine na dne. Medzi úlovkami prevládajú mravce. Nepenthes rajah patrí medzi druhy s najobjemnejšími známymi pascami, hoci o absolútne prvenstvo sa uchádzajú aj ďalšie druhy krčiažnikov.
V pasciach boli skutočne nájdené aj utopené potkany a občas do nich padnú žaby či jašterice; v záznamoch sa spomínajú dokonca vtáky. Takéto prípady sú však výnimočné. Pri skúmaní 36 krčiažkov na Kinabalu našli vedci prevažne bezstavovce, pričom mravce tvorili 79 percent zaznamenanej koristi, a pozostatky jediného stavovca, drobnej jašterice. Obrovské rozmery pascí preto upútali pozornosť aj z iného dôvodu: mohli by rastline prinášať úžitok pri získavaní živín iným spôsobom?
Odpoveď sa začala črtať pri pozorovaní cicavcov, ktoré si k rastline chodia na nektár. Výskum publikovaný v roku 2010 ukázal, že tvar krčiažkov a umiestnenie nektárových žliaz na spodnej strane viečka zodpovedajú telesným rozmerom horskej tupaje (Tupaia montana). Pri kŕmení sa zviera oprie o okraj a jeho výkaly často dopadnú dovnútra. Štúdia z roku 2011 pridala ďalšieho pravidelného návštevníka, miestneho potkana Rattus baluensis. Obe zvieratá získavajú sladkú potravu a rastlina z ich trusu získava dusík, ktorého je v horskej pôde nedostatok.
Tento spôsob získavania živín ponúka možné vysvetlenie, prečo sa pri krčiažniku obrovskom vyvinuli tak nápadne široké krčiažky a vhodne umiestnené viečka. Podobný vzťah s tupajami vedci zaznamenali aj pri ďalších bornejských druhoch rodu Nepenthes. V prípade N. rajah je výsledok pozoruhodný: živiny získava aj od cicavca, ktorý sa po návšteve pokojne vráti do lesa.
