Sealand

Joan Batesová a jej syn Michael majú strach. Zároveň však vedia, že pokiaľ udržia nervy na uzde, posádka lode, ktorá sa hojdá na vlnách Severného mora hlboko pod nimi, ich ostrovnú pevnosť nedobije. Je noc a zima. Tá je tu, na holej plošine týčiacej sa dvadsať metrov nad hladinou, neustále. Niekedy je chlad tak nepríjemný, že Joan pri vešaní prádla skoro omdlie.

Plošinu z betónu a oceli postavilo v roku 1943 britské vojenské námorníctvo ako základňu pre protilietadlové delá vo vojne proti nacistickému Nemecku. Po vojne opustená základňa chátrala, až si ju všimol Joanin manžel Roy, bývalý major pechoty a majiteľ siete mäsiarstiev. Neváhal plošinu obsadiť, vyhlásil na nej zvrchované kniežatstvo Sealand a začal odtiaľto vysielať po music. Sealand sa tak stal jednou z “pirátskych staníc”, toľko obľúbených v šesťdesiatich rokoch. Leží totiž veľmi príhodne tesne za hranicou britských teritoriálnych vôd, takže sa na vysielanie nevťahovali britské zákony o autorských právach.

Časom na súdny spor predsa len došlo, obžalovaným bol Joanin syn Michael. Raz sa stalo, že sa k plošine nebezpečne priblížila akási loď. Vzduchom začali lietať nadávky. Situácia sa vyostrila natoľko, že Michael vytiahol pištoľ a vypálil niekoľko varovných výstrelov. Loď rýchlo odplávala do ústia Temže, Michale byl pri najbližšej návšteve Anglicka zatknutý a obvinený z nedovoleného držania a použitia strelnej zbrane. Proces sa dostal až k regulárnemu súdu, ktorý Michaela oslobodil. Sudca celú kauzu popísal ako “dobrodružný incident ako z čias sira Francisa Drakea”, zopakoval nič-menej, že súd nemá nad Sealandom žiadnu právomoc, pretože plošina leží mimo britské teritoriálne vody.

Rodina sa do svojej ostrovnej pevnosti vrátila s presvedčením, že sa práve dočkali de facto prvého oficiálneho uznania. Roy, knieža sealandský, zomrel v roku 2012, o dva roky neskôr sa ale jeho dynastia dočkala následníka v podobe kniežaťa Freddyho, Michaelovho vnuka.