Ryukyu

Dr. Jakusatsu Matsušima sa naklonil nad konferenčný stôl a slávnostne predal istý dokument úradníkovi ministerstva ministerstva zahraničia. Bol to dôležitý akt – prvý krát sa obrátil na japonskú vládu s priamou žiadosťou. Ako spoluzakladateľ akademickej spoločnosti pre výskum nezávislosti súostrovia Ryukyu dobre vedel, že sa dali do pohybu historické udalosti.

Hlavný dôvod nespokojnosti Ryukyu so zotrvaním v Japonsku je stála prítomnosť americkej armády na vojenských základniach na Okinawe, čo je hlavný ostrov súostrovia. Základne spoločne spravuje japonská a americká vláda, ani jedna z nich sa však veľmi nezaujíma o to, čo na to hovoria miestny obyvatelia. Ostrovy Ryukyu bol kedysi samostatné, cisárske Japonsko ich anektovalo koncom devätnásteho storočia.

Americká invázia v roku 1945 po sebe zanechala hlavne skazu, vo vtedajších bojoch zahynula viac ako tretina miestnych. Od tej doby patrili ostrovy nejakú dobu Spojeným štátom, ktoré na Okinawe budovali zmienené základne (a zaberali kvôli tomu stále viac pôdy). Až v roku 1972 sa Ryukyu vrátilo do japonských rúk, americké základne ale stále zaberajú asi pätinu Okinawy.

Miestni obyvatelia neustále žiadajú vládu v Tokiu, aby Američanov z ostrovov dostala, ničmenej bezúspešne. Samostatné Ryukyu by to však dokázalo ľahko. Doktor Matsušima a jeho kolegovia majú svoje úsilie o nezávislosť právne veľmi dobre podložené, ich výskum bol naozaj poctivý a dôkladný. Všetko podstatné zhrnuli v dokumente, ktorý Matsušima odovzdal japonskému úradníkovi onoho daždivého popoludnia vo februári 2015. Anexia Ryukyu podľa tohto dokumentu znamenala ťažké porušenie medzinárodného práva a obyvatelia žiadajú, aby kolonizácia okamžite skončila.

Uhladený a kultivovaný profesor ekonómie na oplátku požiadal o iné dokumenty – o originály troch zmlúv, ktoré kráľovstvo Ryukyu uzavrelo s USA, Francúzskom a Holandskom v 50. rokoch 19. storočia. Už len existencia týchto zmlúv podľa nich dokazuje, že Ryukyu bolo v okamžiku anexie suverénnym štátom.