Taxidermia tasmánskeho tigra

V zadnej časti haly biodiverzity Austrálskeho múzea sa nachádza vzácny taxidermický exemplár dospelej samice thylacina (Thylacinus cynocephalus). So zlatou srsťou a ikonickými pruhmi na zadnej časti tela stojí vedľa malej poškodenej panvy vtáka dodo v expozícii vyhynutia. Tento jedinečný exemplár zaregistrovalo Austrálske múzeum v roku 1902, teda 34 rokov predtým, ako v zoologickej záhrade Beaumaris v Hobarte uhynul v zajatí posledný známy jedinec thylacina. Pri bližšom pohľade je pozdĺž žalúdka a chvosta vačkovca viditeľné taxidermistovo prešívanie. Tieto stopy boli urobené pred viac ako 120 rokmi.

Kedysi sa tieto vačkovce vyskytovali po celej pevninskej Austrálii a Novej Guinei, ale dôkazy naznačujú, že ich výskyt sa približne pred 2 000 rokmi zúžil na Tasmániu. Európski osadníci považovali thylaciny za škodcu a mylne sa domnievali, že zabíjajú dobytok. V rokoch 1888 – 1909 viedla vládna odmena k ich vyhynutiu vo voľnej prírode. Keďže sa tento druh stal vzácnym, exempláre si začali ceniť zoologické záhrady, múzeá a súkromní zberatelia. Podľa Medzinárodnej databázy exemplárov thylacina sa v zbierkach v 23 krajinách nachádza viac ako 750 jedincov.

Približne v rokoch 1999 – 2005 sa Austrálske múzeum zapojilo do projektu klonovania thylacinov a vedci získali DNA thylacinov zo zachovaných exemplárov v jeho zbierke. Hoci sa múzeum už na tomto projekte nepodieľa, v Austrálii je to aktívna oblasť výskumu.