Magdeburský jednorožec

Zlá taxidermia a rekonštrukcie kostier sú vždy zábavným zážitkom. Často je však aj zaujímavý, pretože môže byť skôr výsledkom nedostatku informácií než nedostatku schopností. Vezmime si napríklad Gripsholmského leva, ktorý vznikol na základe toho, ako boli levy zobrazené na vlajkách, a nie na základe skutočnosti, keďže taxidermista nikdy nevidel skutočného leva. Magdeburský jednorožec je výsledkom podobnej situácie.

Náš príbeh sa začína v roku 1663, keď sa v sadrovcovom lome našla zvláštna kostra. S odstupom času vieme, že išlo o kombináciu niekoľkých neúplných kostier, ale vtedy sa predpokladalo, že patrí jednej šelme a podľa obrovskej lebky a záhadného rohu veľmi nezvyčajnej. Kosti vykopali a previezli miestnemu predstavenému oblasti, kde ležali päť rokov, kým Otto von Guericke, slávny fyzik a starosta Magdeburgu, prišiel pozostatky tvora preskúmať.

Z tejto rekonštrukcie nie je veľa známe, okrem opisu kostí z Geurickeho knihy, ktorá vyšla po jeho smrti. “Táto kostra bola polámaná a vynesená na kusy kvôli nevedomosti a nedbalosti pracovníkov pri vykopávkach. Ale roh spolu s hlavou a niektorými rebrami, ako aj chrbticou a niektorými kosťami bol prinesený miestnemu opátovi.”

To podnietilo predstavivosť mnohých a niektorí sa pokúšali nakresliť, ako by takáto kostra vyzerala. Kresba, ktorá prevládla, bola verziou Leibnizovho umeleckého odtlačku z 18. storočia, ktorý vznikol na základe skoršej kresby Elke Gröningovej. Nikdy sa nedozvieme, či takto Geuricke kosti naozaj zrekonštruoval, ale tento obraz sa potom uchytil.

Model, ktorý vidíte na obrázku, je plastická rekonštrukcia kresby, nie skutočná fosília, ako si mnohí zrejme myslia. Vyrobil ho v 90. rokoch 20. storočia taxidermista Urs Oberli.

Odvtedy sa zdá, že jednorožec sa každých pár rokov stáva virálnym, vždy s nejakým nekompletným príbehom, ktorý sa k nemu viaže. Nezabúdajme však, že bez ohľadu na to sa môžeme z tohto príbehu veľa naučiť. Podľa publikácie Thijsa van Kolfschotena, profesora paleo- a archeo- zoológie cicavcov na Leidenskej univerzite, z roku 2021 má kostra lebku nosorožca srstnatého, nohy mamuta srstnatého a roh narvala. Ako sa všetky tieto zvieratá ocitli na jednom mieste, je stále záhadou.