Utopické mesto šesťdesiatych rokov

Keby sa niekto niekedy rozhodol vymyslieť architektonickú kategóriu s názvom mystický modernizmus, Auroville by do nej zrejme presne pasoval. Toto medzinárodné mesto je výsledkom vízií indického propagátora integrálnej jogy a plánov nasledovníka francúzskeho architekta Le Corbusiera. Nachádza sa v južnej Indii v štáte Tamilnádu v teritóriu Puttučéri. Slávnostne ho otvorili v roku 1968 a optimisticky očakávali, že pritiahne 50 000 obyvateľov. V súčasnosti tu trvalo žije asi 2 500 ľudí väčšinou zo Severnej Ameriky a Európy.

Za zrodom sídla stál pokus o vybudovanie duchovnej utópie oslobodenej od pravidiel, peňazí a vodcov. Vzišiel z ašrámu, ktorý tu založil Šrí Aurobindo. Aurobindo bol východný filozof, ktorý študoval v Cambridgei, zasadzoval sa za nezávislosť Indie a počas internácie Britmi za buričstvo sa v roku 1908 obrátil k hinduistickým textom.

V roku 1926 sa utiahol do svojej izby v Puttučéri a o dvadsaťštyri hodín neskôr zomrel. Vedenie ášramu zveril jednej zo svojich najoddanejších nasledovníčok Mirre Alfasse. Alfassa, známa ako Matka, snívala o tom, že vytvorí nový druh mesta, “miesto… spolupráce a skutočného bratstva”, ktoré sa na Aurobindovu počesť malo volať Auroville.

Získala podporu indickej vlády aj UNESCO a na plánovanie mesta bol najatý architekt Roger Anger. Jeho východiskovým bodom bola skica od Matky, ktorá rozdelila mesto na štyri rozličné zóny pre priemysel, kultúru, bývanie a medzinárodné pavilóny. Anger sa inšpiroval tvarom galaxie a navrhol lúčovité usporiadanie blokov rôznych bielych budov, ktoré vychádzajú z hlavného zeleného priestranstva uprostred a stáčajú sa smerom von.

Centrálne záhrady však napokon zatienil jeden prvok stojaci v ich srdci: obrovský zlatý kupolovitý chrám, ktorý tvarom pripomína gigantickú golfovú loptičku. Využíva sa na meditáciu, volá sa Matrimandir a jeho podobu zvolila samotná Matka v roku 1970.

V súčasnosti je mesto spolovice poháňané solárnou energiou a naďalej sa rovnako zanietene venuje ekologickému poľnohospodárstvu, recyklovaniu a využívaniu udržateľných a lokálnych stavebných materiálov. Pôvodný Angerov plán mesta sa však narušil pridávaním nových obytných štvrtí, ktoré nesú mená ako Existence (Existencia), Sincerity (Úprimnosť), Surrender (Odovzdanosť) či Invocation (Vzývanie).

Oveľa ničivejší vplyv na Auroville však mali správy z ostatných rokov, ktoré sa týkali neschopnosti riešiť vážne prípady sexuálneho násilia a korupcie a tvrdili, že komunita vykorisťuje miestnych tamilských zamestnancov. Všetky tieto udalosti pošpinili povesť Aurovillu ako údajného majáka mieru, lásky a harmónie bez ohľadu na to, ako žiarivo sa leskne jeho zlatý chrám na indickom slnku.