Bývalé väzenie s vysokým stupňom ochrany v severozápadnom cípe Západnej Virgínie patrilo k väzniciam s najhoršou povesťou a najvyššou mierou násilia. Výstavba hlavnej budovy sa začala v roku 1866 a dokončila sa o desať rokov neskôr. Pôvodne malo ísť o nápravný ústav, kde mali trestanci za mrežami robiť pokánie. Aplikoval sa tu takzvaný auburnský systém, v rámci ktorého väzni počas dňa spoločne pracovali a noci trávili osamote v maličkých celách pripomínajúcich klietky. Išlo o opak pennsylvánskeho systému, pri ktorom boli väzni celý čas zavretí v samostatných celách – ako v neslávne známej väznici Eastern State.
Nápad s pokáním však ktovieako nefungoval a chyba nebola len na strane väzňov. Bloky s celami, pôvodne navrhnuté pre 700 väzňov, sa totiž čoskoro preplnili a populácia väzňov vzrástla až na 2 700. V maličkých kobkách sa tak často tiesnili aj traja alebo štyria. Asi toľko k pokániu v samote. V celách na vyšších poschodiach bolo navyše v lete neznesiteľne horúco.
V preplnených a nevhodných podmienkach bujnela agresia, ktorá neraz vyústila do zločinov voči spoluväzňom aj dozorcom. Udialo sa aj niekoľko pokusov o útek, zopár bolo dokonca úspešných, a výnimkou neboli ani vzbury. Asi najznámejšou je tá z roku 1986, keď väzni na protest proti podmienkam držali až 12 zamestnancov ako rukojemníkov. Podmienky v tomto väzení boli napokon predsa len označené za kruté a celá inštitúcia sa v roku 1995 zavrela.
Neskôr sa otvorila pre verejnosť a návštevníci tu môžu podniknúť prehliadku so sprievodcom, ktorý ich prevedie blokmi s celami, jedálňou, miestnosťou pre návštevy, administratívnou časťou, vonkajším dvorom, kde väzni cvičili, a strážnou budovou, v ktorej sa vykonávali popravy obesením. Nachádza sa tu aj malé múzeum venované väzeniu. Najpozoruhodnejším exponátom je elektrické kreslo s cynickou prezývkou Old Sparky (spark je po anglicky iskra), ktoré tu využili v 50. rokoch 20. storočia na deväť popráv.
