Bunker-42

Nie je ľahké vybrať si, čo je čudnejšie: fakt, že za vstupné približne 26 dolárov tu môžete odpáliť jadrový útok na Spojené štáty, alebo to, že si dvaja páni v strednom veku zarábajú na živobytie ako imitátori bývalých sovietskych vodcov Jozefa Stalina a Leonida Brežneva? Treba poznamenať, že Brežnev vyzerá o niečo presvedčivejšie ako súdruh Stalin. Vžiť sa do diktátorského masového vraha chce asi väčší herecký talent než napodobniť politika, ktorý mal na svedomí len ekonomický úpadok krajiny, najmä ak k tomu doplníte Brežnevovo charakteristické obočie. Na druhej strane, všetko, čo sa týkalo niekdajšieho ZKP (chráneného veliteľského stanovišťa) Taganskij, dnes označeného ako Bunker 42, je dosť surreálne.

Bývalé prísne chránené podzemné komunikačné stredisko Sovietskeho zväzu postavili v moskovskej mestskej časti Taganskij v roku 1956, v najmrazivejšom období studenej vojny. Navrhli ho tak, aby vydržalo aj termonukleárny útok. Na úrovni ulice sa nachádza nenápadný vchod skrytý za rohom skromnej neoklasicistickej budovy. Neďalekú stanicu metra Taganskaja využívali mnohí z 2 500 zamestnancov, ktorí tu v čase jeho vrcholu pracovali. Väčšinou sa spoliehali hlavne na neskoré nočné spoje. Samotný Bunker-42 leží 65 metrov pod zemou, aby prežil aj ten najhorší jadrový výbuch, a rozprestiera sa na celkovej ploche asi 6 500 štvorcových metrov. Bol vybavený všetkým potrebný na prežitie 90 dní po prípadnej apokalypse, od zásob jedla a systému recyklácie vzduchu až po artézsku studňu s vodou a dieslový generátor elektriny.

Z prevádzky Bunker-42 vyradili v roku 2006 a predali súkromnej spoločnosti, ktorá dobre vedela, aký lákavý vie byť komunistický gýč aj akási nacionalistická nostalgia. Premenila ho na zábavný komplex a múzeum sovietskej éry plné rôznych artefaktov. Z miestí, v ktorých sa kedysi konali konfrencie KGB a v ktorých sídlili šíky operátorov sledujúcich telefonické hovory, sa stali koncertné sály pre heavymetalové kapely, prepychové banketové priestory (štylizované do červenej alebo bielej) a kluby pre bohatých Moskovčanov a ich potomkov. Konajú sa tu svadobné veselice aj živé interaktívne hry – niektoré z čias železnej opony, iné dystopické futuristické, zahŕňajúce paintballové a laserové pištole či zombie. Hlboko pod ulicami Moskvy si tak prídu na svoje tí, čo chú okúsiť príchuť minulosti, ale aj tí, čo hľadajú jednoduchú bezmyšlienkovitú zábavu.