Tento neslávne známy hrad bol postavený v polovici trinásteho storočia nad obcou Čachtice v Malých Karpatoch na území dnešného Slovenska. V súčasnosti je z neho už len zrúcanina, ale pôvodne bol navrhnutý ako strážny hrad pri ceste z Moravy do Uhorska. Vybudoval ho Kazimír z rodu Huntovcov-Poznanovcov a stal sa sídlom mnohých šľachtických a aristokratických rodov vrátane kontroverzného uhorského palatína Matúša Čáka Trenčianskeho. Samostatne vládol severozápadným územiam stredovekého Uhorska a bol značne zromantizovaný ako národný hrdina slovenských dejín. Koncom šestnásteho storočia sa hrad napokon dostal do vlastníctva ženy, o ktorej sa traduje, že bola najčinorodejšou a najznepokojivejšou sériovou vrahyňou v dejinách – grófky Alžbety Bátoriovej. Bátoriová údajne zavraždila viac ako 600 mladých žien a jej vyčíňanie prinieslo Čachticiam povesť jedného z najstrašidelnejších miest v Európe. Grófka Alžbeta Bátoriová bola uhorská šľachtičná, ktorá sa narodila v roku 1560 barónovi Jurajovi Bátorimu z Ečedu a barónke Anne Bátoriovej zo Šomlyó. Za mlada trpela takzvanou padúcnicou, ktorú dnes nazývame epilepsia. V tom čase sa padúcnica zvyčajne liečila aj tak, že sa chorému liala na pery krv niekoho, kto padúcnicou netrpel. Neskôr sa uvádzalo, že toto tiež mohlo mať nejaký vplyv na ohavné zločiny, ktoré údajne spáchala.

Ak chceme pochopiť, ako vznikli ponuré legendy o grófke Bátoriovej, musíme sa zahĺbiť do politických, náboženských a sociálno-ekonomických pomerov jej doby. Keď mala Bátoriová len desať rokov, zasnúbili ju s Františkom II. Nádašdym, pričom tento politicky výhodný sobáš vymyslela Františkova matka s úmyslom spojiť dva najmocnejšie rody v krajine a ich rozsiahle pozemky v Sedmohradsku a Uhorsku. Vzali sa v roku 1575, keď mal František devätnásť a Alžbeta pätnásť rokov. Keďže Bátoriovej rodina bola pri moci dlhšie a mala vznešenejší pôvod, manžel prijal jej rodné meno. Ako svadobný dar dostala hrad Čachtice a mnohé okolité dediny. Len niekoľko rokov po ich zväzku sa František postavil na čelo uhorských vojsk a viedol ich do vojny proti Osmanskej ríši. Bátoriová mala počas manželovej neprítomnosti za úlohu spravovať ich panstvo, keďže aj tomu hrozila invázia. Okrem toho mala poskytovať zdravotnú a ďalšiu pomoc dedinám, ktoré patrili do jej vlastníctva.
Na rozdiel od svojho manžela, ktorý bol v rodnej maďarčine málo gramotný a ovládal len latinčinu a nemčinu, bola Bátoriová jednou z najvzdelanejších žien v celej krajine a ovládala viacero jazykov. Aj vďaka tomu dokázala účinne vládnuť a orientovať sa v osmansko-uhorských vojnách. Treba tiež spomenúť, že Bátoriová bola celoživotnou kalvínkou, a hoci jej manžel mal luteránske vierovyznanie, nikdy nekonvertovala. Existuje množstvo dokumentov, ktoré svedčia o tom, že nielen prejavovala tolerantnosť voči svojim poddaným luteránskeho vierovyznania, ale aj aktívne financovala výstavbu ich škôl a vzdelávanie ich duchovných – verila v náboženskú slobodu a tým sa pri svojom vládnutí riadila.

Pokračovanie článku je dostupné len pre našich členov
Staňte sa členom a získajte prístup k exkluzívnym článkom, tipom a zážitkom z ciest po celom svete.
- Prístup k ďalším kvalitným článkom
- Uložte si obľúbené miesta
- Plánujte efektívnejšie
Registrácia je bezplatná a zaberie menej ako minútu.

