Centralia

V októbri 2013 vyhralo osem zostávajúcich obyvateľov kedysi trojtisícového mestečka Centralia v tiahlom súdnom spore o právo zostať vo svojich domovoch. Obyvatelia bývalého ťažobného mesta môžu naďalej žiť medzi obrovskými rastlinami obklopení popraskanými ulicami, z ktorých trhlín stúpa oxid uhoľnatý.

Centralia bola založená v polovici 19. storočia na bohatej antracitovej žile ako banská osada. V roku 1962 sa však stalo niečo, čo z kľudného mestečka urobilo nebezpečnú pustinu. V jednej z podzemných štôlní sa rozšíril nekontrolovateľne oheň.

Presná príčina požiaru nie je jasná. Jedni tvrdia, že bol spôsobený každoročným spaľovaním skládky miestnymi hasičmi, druhí za príčinu požiaru považujú oheň, ktorý sa v doloch rozhorel v roku 1932, ale údajne nebol riadne uhasený a tak sa pomaly rozširoval do nevyužívaných častí dolu.

O ako rozsiahly problém sa jedná, bolo zistené až v roku 1979, keď miestny starosta a majiteľ benzínovej pumpy John Coddington kontroloval zásoby paliva vo svojich podzemných nádržiach, pri čom zistil, že benzín ma teplotu 77,7 °C.

Ďalší šok prišiel v roku 1981, kedy sa zem pokúsila “zjesť” Todda Domboskiho. 12 ročný Todd bol akurát na dvore, keď sa otvorila zem a on spadol do tlejúceho závrtu o priemere 2.5 metra. Našťastie sa mu podarilo držať sa koreňov stromu, pokiaľ nebol vytiahnutý do bezpečia. Neskôr bolo zistené, že závrt bol hlboký 46 metrov a plný smrteľného oxidu uhoľnatého.

Po týchto príhodách si vláda začala na pozemky v Centralii nárokovať výsadné právo, zabavovať pôdu a obyvateľov presídľovať. V roku 1980 malo mestečko Centralia populáciu 1 017 osôb, v roku 2000 ich bolo už len 21. V roku 2002 Centralia prišla i poštovné smerovacie číslo.

Teraz si zostávajúci obyvatelia Centralie vydobyli právo tu zostať do konca svojich životov. Potom pripadne ich pozemok štátu. Oheň medzi tým horí ďalej.