Väznica Eastern State

Do roku 1829 boli väznice chaotickými, nekontrolovanými inštitúciami, v ktorých boli väzni všetkých vekových skupín a pohlaví zavieraní spoločne do ciel. Všetko sa zmenilo s Eastern State Penitentiary. Väznica bola ovplyvnená osvieteneckými myšlienkami a bola prvá, ktorá zaviedla tzv. pensylvánsky systém, v ktorom boli väzni izolovaní nielen od vonkajšieho sveta, ale i od seba navzájom v nádejí, že v nich samota vyvolá snahu o nápravu.

Návrh väznice bol založený na panoptiku Jeremyho Benthama, kde boli cely umiestnené do kruhu okolo stredovej pozorovateľne. V každej cele bola posteľ, toaleta, prístup k slnečnému svitu a výtlačok Biblie. Akékoľvek iné knihy, vrátane dopisov od členov rodiny, boli zakázané. Z každej cely viedli dvere na dvorček, na ktorom mohli väzni stráviť maximálne hodinu denne. Kedykoľvek museli byť trestanci niekam doprevádzaní strážnym, bolo im nariadené nasadiť si na hlavu kapucňu, aby nemohli naviazať očný kontakt s nikým okolo seba.

Keď miesto v roku 1842 navštívil Charles Dickens, napísal do svojej Americké poznámky, že systém je „krutý a zlý“. Po desaťročiach kritiky a zvyšujúcim sa percentom väzňov z radov buržoázie boli konečne pravidlá vo väznici zmiernená.

Zariadenie bolo uzavreté v roku 1971, pretože budova ani elektrický systém neboli v najlepšom stave. Nasledujúcich 15 rokov bolo miesto opustené a jeho steny začali pomaly prerastať stromami. V roku 1994 sa väznica otvorila verejnosti. Cely sú ponechané na pospas prírode, svetlo zelená farba sa z nich odlupuje a prírodné svetlo v nich ožaruje zhrdzavené rámy postelí a pohodené staré topánky.