Kalkugnarna

Vápenné pece boli postavené v polovici 19. storočia, keď sa v oblasti vo veľkom ťažilo vápno. Už v roku 1701 sa na mape farnosti Östra Torp uvádza, že gróf Beck-Friis mal povolené „brať vápno na pozemkoch č. 1“. Ide o najstarší známy záznam o ťažbe vápna v tejto oblasti.

Dnes sa severovýchodne od obce Östra Torps nachádza približne 10 zachovaných vápenných pecí. Najstaršie boli postavené v polovici 19. storočia, najmladšie v 30. rokoch 20. storočia. Všetky pece sú tzv. kupolového typu. „Nálož“ sa v nich vytvárala otvorom v bočnej stene pece. Tá pozostávala z vápenca prekladaného v rôznych vrstvách uhlím a pokrývala celý priestor kupoly. V podlahe bol rošt, pod ktorým sa nachádzalo ohnisko. Počas výpalu bol vstupný otvor zamurovaný a palivo sa prikladalo zo zadnej strany kupoly.

Na každé pálenie bolo potrebných päť až šesť ton uhlia a trvalo približne 40 hodín. Vápenec sa zahrial na približne tisíc stupňov a po skončení horenia sa „uhasil“ vodou. Po skončení pálenia sa vápno plnilo do sudov a odvážalo sa vybudovanou úzkokoľajnou železnicou.

Na prelome storočí v roku 1900 bolo zamestnaných približne osemdesiat mužov, ktorí sa čiastočne venovali ťažbe vápna a čiastočne jeho páleniu. V roku 1938 to bolo 48 ľudí. Vápno sa v Östra Torp naposledy pálilo v peci v roku 1951.