Na okraji saharskej púšte leží Tamegroute, malá dedinka s bohatou a živou históriou. Zakladatelia chceli povýšiť status dediny na mesto a zhromaždili remeselníkov, ktorí sa špecializovali na hrnčiarstvo. Tamegroute je dodnes dedinou, v ktorej žije sedem rodín hrnčiarov, z ktorých každá vlastní jednu pec a vlastný ateliér. Vyrábajú keramiku v charakteristickom zelenom odtieni, ktorej remeselná zručnosť a šikovnosť je pre tento región nádherne autentická.
Remeselníci získavajú všetky suroviny z prírody. Hlina sa zbiera z neďalekých palmových hájov kopaním hlbokých jám v zemi až do hĺbky desiatich metrov. Je to nebezpečná praktika a v priebehu rokov si vyžiadala životy niekoľkých robotníkov. Ako palivo do pecí sa väčšinou používajú palmové konáre, hoci niekedy sa pridávajú aj tamariškové a eukalyptové triesky, ktoré zostali po miestnych tesároch.
Charakteristická zelená glazúra obsahuje vysoký podiel mangánu, oxidu kremičitého, kobaltu, prímes medi, jačmennej múky a osobitného druhu horniny, ktorá sa nachádza v miestnych baniach vzdialených niekoľko sto kilometrov. Táto zmes sa zmieša s vodou v obrovskej miske a nechá sa zhruba týždeň hustnúť. Ale práve proces vypaľovania je považovaný za kľúčový pre viacodtieňovú zelenú farbu, ktorú sa zatiaľ nepodarilo nikde inde zopakovať. Keramika pečie v jednej zo siedmich pecí v Tamegroute pri vysokej teplote, a ak by ste stáli kúsok za dedinou, tmavý charakteristický dym z týchto pecí by ste videli už z diaľky.
