Christiania

Začalo to v roku 1971 ako sociálny experiment – ilegálny a anarchistický symbol alternatívnych hodnôt. Skupina hippies, okúzlená ideálmi kultúrnej revolúcie šesťdesiatych rokov, obsadila opustenú vládnu budovu a vyhlásila v nej squat. Symbolika celej akcie bola dokonalá – tou budovou boli bývalé kasárne priamo v centre dánskej metropole Kodaň.

26. septembra squatteri vyhlásili tzv. Slobodné mesto Christiania. Vzniklo ako alternatíva k väčšinovej dánskej spoločnosti – ako samosprávne družstvo, ktorého každý člen zodpovedal za blaho celej komunity. Všetky rozhodnutia sa prijímali formou „priamej demokracie“, teda jednomyselným konsenzusom. Počas nasledujúceho roku udelilo ministerstvo obrany občanom Christianie kolektívne právo k užívaniu lokality, za predpokladu, že budú plať za vodu a elektrinu.

Christiania mala rebelstvo takpovediac v krvi, hoci si i ona prešla obdobím, ktoré by sa za bežných okolností nepochybne za rebelské dalo označiť. Medzi výnosné ekonomické obory v novej komunite sa zaradil i obchod s tvrdými drogami.

Na tzv. Dealerskej ulici (Pusher Street) sa v kulisách psychedelických nástenných obrazov začal vo veľkom predávať heroín, kokaín i amfetamíny. Nevyhnuteľným dôsledkom potom boli vraždy a predávkovania, čo viedlo k zákazu tvrdých drog – naďalej bol voľne k dispozícii len hašiš a marihuana. I v komunite slobodomyseľných obyvateľov tak začali platiť určité pravidlá.

Dánske úrady nikdy nemali úplne jasno v tom, ako sa k alternatívnemu projektu na území hlavného mesta vlastne postaviť. Obyvatelia Christianie nezakryto odmietajú zákony platné pre zbytok Dánska a zatiaľ im to prechádza. V roku 2012 urobila vláda zaujímavý pokus – ponúkla obyvateľom komunity, aby si odkúpili parcely, na ktorých Christiania stojí, za veľmi výhodné ceny. Pre pôvodných squatterov to znie ako výhra, ktorá by sa však mohla zmeniť v Pyrrhovo víťazstvo – medzi hlavné zásady komunity patrí odmietnutie všetkého vlastníctva pôdy.