Katarínsky palác a Jantárová komnata

Komplex palácov nazývaný cárskou dedinou (Carskoje Selo) je súčasťou aglomerácie Petrohradu. Areál v roku 1710 daroval Peter I. (Veľký) svojej manželke Kataríne pochádzajúcej z jednoduchej litovskej sedliackej rodiny. Následne sa začala výstavba nádherného barokov-rokokového paláca, ktorý sa stal letnou rezidenciou panovníckej rodiny. Cisárovnej (ktorá od roku 1725 vládla ako cisárovná Katarína I.) palác navrhnutý nemeckým architektom dokonale vyhovoval, jej dcére Alžbete I. sa však už zdal byť príliš malý a málo pohodlný. V 50. rokoch 18. storočia ho preto dala zbúrať a na jeho miesto dala postaviť nový, monumentálnejší, ktorý sa neskôr ďalej prerábal a zdokonaľoval. Krásny park láka pohľady zvedavcov aspoň natoľko, ako fasáda zdobená metrákom zlata. Od konca 18. storočia strácal palác na svojom význame, dynastia Romanovovcov ho navštevovala pomerne zriedkavo. Po októbrovej revolúcii v roku 1917 sa z budovy stalo múzeum a v druhej svetovej vojne ju ustupujúce nemecké vojská vypálili. po reštaurácii sa opäť používa ako múzeum a dejisko rôznych podujatí.

Vari najznámejšou a najtajuplnejšou miestnosťou Katarínskeho paláca je Jantárová komnata. Dnes je prístupná už iba jej rekonštruovaná verzia, pôvodný nástenný obklad totiž v druhej svetovej vojne zmizol. Nemci odviezli cenné jantárové platne (z fosilizovanej živice) do Kaliningradu, potom sa však bez stopy stratili a márne ich hľadali stovky hľadačov pokladov, dodnes sa ich nepodarilo nájsť. Oslňujúcu jantárovú komnatu si vysníval ešte pruský kráľ Fridrich I. Jeho snom bolo zariadiť si izbu, kde môže relaxovať, zahrať si karty, bafkať si z fajky a viesť dôverné rozhovory. Jeho syn a nástupca Fridrich Viliam I. bol však oveľa väčším puritánom, a preto sa snažil luxusných šperkov a umeleckých predmetov zbaviť. Jantárové sochy v roku 1716 daroval cárovi Petrovi Veľkému.