Kričiace tváre

Peter Camani prišiel so zaujímavým návrhom ako naložiť s ľudskými zostatkami. Na svojej internetovej stránke píše: “Prečo sa uspokojiť s odpočinkom v stiesnenom hrobe na predmestí, keď máš možnosť stať sa pôsobivou súčasťou krajiny?”

Spomenutá pôsobivá súčasť krajiny predstavuje zoskupenie päť a pol metrových vysokých kričiacich tvári postavených z betónu (a pokiaľ sa nápad ujme tak i z popola zomrelých).

Pole kriku je jedným z Camaniho dlhoročných umeleckých projektov vznikajúcich na bývale farme o rozlohe 1.2 km² neďaleko Burk`s Falls v Ontariu. Projekt započal v roku 1989, kedy si na farme bývalý učiteľ výtvarnej výchovy postavil dom. Tomu sa prezýva hrad Midlothian a zdobí ho veža v tvare kričiacej hlavy a socha draka namiesto komína, ktorému pri zakúrení v krbe stúpa z tlamy dym.

V roku 1995 začal Camani inštalovať umelecké diela i do okolia budovy. Dnes ich okolo hradu stojí stovka, vrátane 84 kričiacich tvári, obrovských rúk, stromov so strašidelnými tvárami a všetkých štyroch apokalyptických jazdcov.

Camani, ktorý nachádza inšpiráciu v druidoch, plánuje stavať ďalšie kričiace tváre tak dlho, ako len toho bude schopný. Hoci už dlho sníva o skupine sôch vytvorených z cementu a ľudského popola, na ktorých by bolo zapísané meno a životné údaje zomrelého, doposiaľ sa mu podarilo vytvoriť len jedinú.