Každý rok od januára do mája, keď klesne hladina jazera Nukabira, sa spod hladiny nádrže vynorí rozpadajúca sa konštrukcia pripomínajúca staroveký rímsky akvadukt: je to most cez rieku Taushubetsu, osamelý „prízračný most“, ktorý je odsúdený na to, že sa čoskoro stratí.
Most, ktorý bol pôvodne súčasťou trate dnes už zaniknutej železnice Shihoro Line, bol postavený v roku 1939 cez Taushubetsu, malý prítok rieky Otofuke. Jeho názov znamená v jazyku Ainuov, pôvodných obyvateľov severného Japonska, „rieka plná brezy“.
V roku 1955 bola na tomto mieste postavená priehrada Nukabira, čo prinútilo železnicu urobiť obchádzku a prakticky opustiť most Taushubetsu. Nešťastný most, ktorý teraz stojí uprostred umelo vytvoreného jazera, je väčšinu roka zatopený. Vzniknutý tlak vody a každoročný cyklus topenia snehu spôsobujú väčšinu škôd na konštrukcii a napriek malebnosti mosta nedošlo k žiadnemu pokusu o jeho opravu. Dôvodom je najmä jeho nevhodná poloha, nedostatočný dopyt po zachovaní a ekonomické okolnosti.
V roku 2017 sa dokonca vo viacerých médiách objavili správy, že mostu hrozí bezprostredné zrútenie, hoci k dnešnému dňu naďalej stojí, jeho povrch sa však zo dňa na deň stáva krehkejším a krehkejším. Hoci niet pochýb o tom, že bude veľmi chýbať, keď sa konečne rozpadne na prach, niektorí sa domnievajú, že jeho skutočná príťažlivosť spočíva v jeho smrteľnosti, a mnohí sľubujú, že budú pozorne sledovať jeho posledné dni.
